V civilizovaných krajinách sa mykotoxikózy človeka (najmä akútne formy) vyskytujú iba veľmi vzácne a v našich krajinách sa už aj vďaka vyššie uvedeným limitom mykotoxínov v zrnách netreba týchto účinkov obávať. V európskych krajinách je všeobecne vysoko kvalitný kontrolný systém, ktorý mykotoxikózam človeka dokáže zabrániť. Mykotoxikózy v našich krajinách skôr predstavujú nebezpečenstvo pre hospodárske zvieratá, ku ktorým sa nie vždy dostane kvalitné krmivo. Nepriamo je tak ohrozený aj človek, nakoľko môže byť príjemcom rezíduí mykotoxínov (nielen fuzáriotoxínov) v produktoch živočíšneho pôvodu.
Stanovenie obsahu mykotoxínov
Produkcia mykotoxínov ekonomicky významnými zástupcami rodu Fusarium patrí k najatraktívnejším aktuálnym smerom výskumu. Na identifikáciu týchto húb a ich metabolitov bolo vyvinutých niekoľko protilátok v rámci použitia imuno-biologických metód (napr. ELISA), ktoré sa dnes v praxi bežne využívajú na ich stanovenie v zrnách, alebo v iných častiach rastlín. Vo výskume sa využívajú aj iné, často podstatne drahšie, ale aj citlivejšie metódy (napr. plynová chromatografia). Pre potreby poľnohospodárskej praxe je však zatiaľ iba ilúziou prístroj, ktorý by rýchlo, spoľahlivo a presne stanovil obsah konkrétnych mykotoxínov. Prístroje podobného typu, ktoré sa začínajú objavovať v praxi môžu slúžiť iba na orientačný stanovenie, preto pre objektívne informácie je potrebné dať vzorku vyšetriť v niektorom z akreditovaných laboratórií.
Dajú sa mykotoxíny zo zŕn odstrániť?
Odpoveď na túto otázku je jednoznačná – NIE. Napr. Abbas et al. (1985) analyzoval vzorky pšenice, infikovanej hubou Fusarium graminearum a porovnával účinky čistenia, mletia a pečenia na hladiny deoxynivalenolu. Najvyšší obsah DON-u bol v otrubách. Toxín sa však zo zŕn a frakcií po mletí zrna neodstránil ani čistením, ani pečením chleba z bielej múky. Vysoká stabilita toxických vlastností deoxynivalenolu je determinovaná stabilnou epoxidovou skupinou, ktorá prakticky znemožňuje detoxikáciu kontaminovaného zrna.
Obsah mykotoxínov v zrnách obilnín závisí aj od stupňa napadnutia a najmä od frakcie zŕn. Vo frakcii nad 2,5 milimetra je menej mykotoxínov ako v malých a fuzárióznych (symptomatických) zrnách. Preto odstránením menšej veľkostnej frakcie zŕn preosiatím môže dochádzať k celkovému zníženiu obsahu mykotoxínov v testovanej vzorke. Toto je prakticky pre poľnohospodársku prax jediný možný spôsob zníženia obsahu mykotoxínov – preosiatie a odstránenie menších, pravdepodobne napadnutých zŕn (menšia veľkosť zŕn totiž môže byť spôsobená viacerými faktormi, nielen napadnutím fuzáriami).
Špekulatívnym spôsobom, ako v praxi znížiť obsah mykotoxínov, je „riedenie“ vzorky s vyšším obsahom mykotoxínov s partiou zrna s menším obsahom mykotoxínov. Tento spôsob sa v praxi ojedinelo síce vyskytuje, nemožno ho však odporučiť, pretože týmto spôsobom sa síce môže znížiť celkový obsah mykotoxínov v danom „zriedenom“ objeme, avšak celkové množstvo fuzáriotoxínov sa tak či tak dostane do potravového reťazca. Zníži sa síce riziko akútneho prejavu mykotoxikózy, predĺži sa však doba expozície zvierat a človeka a tým aj príjmu mykotoxínov, čo vedie k dlhodobej expozícii, čiže chronickej mykotoxikóze. Tá sa, napr. na zvieratách, nemusí prejaviť akútne, dochádza však k celkovému zhoršeniu zdravia a k výraznému a dlhodobému zníženiu prírastkov. O popísaných praktikách pri potravinárskej pšenici nemôže byť ani reč. Preto je zodpovednejšie, rozumnejšie a efektívnejšie kontaminácii mykotoxínmi predchádzať, ako riešiť už vzniknutý - ťažko riešiteľný až neriešiteľný problém.
prof. Ing. KAMIL HUDEC, PhD.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
