„Cieľom je mať zdravé kravy a čo najvyššiu produkciu mlieka. Základom uvedeného je kvalitné a zároveň chutné krmivo. Zberové okno pre silážnu kukuricu je pri sušine 30 až 35 percent, ak je obsah sušiny nižší pod 30 percent - je riziko odtoku silážnych štiav s vodorozpustnými cukrami a živinami. Kulminácia úrody a energie (NDV, škrob, cukry a stráviteľnosť NDV) z hektára je pri 30-percentnej sušine. Od tohto bodu viac strácame ako získavame.“
Uviedol MVDr. Andrej Mitrík, nezávislý odborný poradca spoločnosti FeedLab, počas odbornej konferencie spoločnosti Limagrain v polovici novembra 2024 vo Zvolene.
Obsah sušiny a živiny
Pri sušine nad 35 percent je utláčanie silážnej hmoty náročnejšie, fermentácia je rizikovejšia, pretože sa znižuje obsah cukrov. Štandardný prírastok sušiny je 0,2 - 0,3 percenta denne. „Štandardných rokov je však čoraz menej, a aj v tomto roku bol prírastok sušiny na úrovni 0,9 až 1,5 percenta denne,“ uviedol A. Mitrík, podľa ktorého je potrebné si uvedomiť, že ak zber začne pri 30 percentnej sušine, zvyčajne trvá desať dní. Odporúča preto začať zber už pri hraničnej 28-percentnej sušine. Pestovateľ musí zvážiť aké má zberové kapacity, možnosti rezačky, tlačenia a za aký čas dokáže pozberať kukuricu na siláž. "Nad 35 percent sušiny síce narastá obsah škrobu, ale o to nižší bude obsah cukrov. Obsah sušiny, škrobu a cukrov sú kľúčové parametre na stanovenie optimálneho termínu zberu. Čím je vyšší obsah sušiny, tým viac klesá stráviteľnosť škrobu, o to viac musí byť zrno narušené, takmer až na pol milimetra," dodal A. Mitrík.
Stráviteľnosť NDV
„Z hľadiska stráviteľnosti NDV v bachore bolo pokusom zistené, že vrchol je pri sušine 30 - 35 percent. Jedno percento stráviteľnosti NDV pri kukurici znamená 150 litrov mlieka,“ dodal A. Mitrík. Podobne, aj ďalšie pokusy, realizované v zahraničí (Ferraretto a Shaver, 2012), zamerané na to, kedy je najprodukčnejšia siláž, mala tá so sušinou 28 až 32 percent (mlieko 37,3 kg za deň, tuk 3,59, stráviteľnosť škrobu 94 percent), najvyšší obsah cukru a škrobu, vysokú stráviteľnosť a chutnosť krmiva. Pri vyššej sušine nastáva pokles v uvedených parametroch, klesá tiež chutnosť a krehkosť siláže. V prípade jednotlivých hybridov kukurice, boli v pokuse v PD Devio Nové Sady, preukázané rozdiely v prírastkoch sušiny. Podľa A. Mitríka je to dôvod prečo pestovaný silážny hybrid analyzovať skôr v predzberovej fáze v rámci predsilážneho monitoringu a nenechávať si to na neskôr, keď už evidentne dozrieva do silážnej zrelosti. Dôvodom je rôzna dynamika dozrievania jednotlivých hybridov kukurice.
Možnosti konzervácie siláže
Pri silážovaní kukurice prebieha "boj" mikroorganizmov o cukry. Podporovať treba tie mikroorganizmy, t. j. mliečne baktérie, ktoré žijú v prostredí bez prístupu vzduchu. „Závisí od nás, či použijeme konzervant a aký, akú hmotu na silážovanie máme a ako zvládneme utláčanie siláže. Biologická konzervácia je na rozdiel od chemickej lacnejšia, mikroorganizmy vyprodukujú kyseliny, ktoré konzervujú silážovanú hmotu,“ dodal A. Mitrík. Proces fermentácie dokáže poľnohospodár riadiť presne podľa svojich potrieb, ako aj zlepšiť chutnosť krmiva látkami z kyseliny mliečnej, pričom sa vytvára až jedno percento propylénglykolu v sušine. Chemické konzervanty zvyšujú náklady na silážovanie. Podľa A. Mitríka je dôležité si uvedomiť, že silážovanú hmotu nikdy úplne nezakonzervujú, len zlepšia podmienky pre baktérie mliečneho kvasenia. V tisíc tonovom žľabe sa vytvorí za cisternu čistých kyselín, čo rozhodne nie je málo.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
