V časti verejnosti prevláda názor, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo na Slovensku v súčasnosti neprežívajú najlepšie obdobie. Ako to vidíte vo vašej firme, trebárs aj z hľadiska minuloročných výsledkov? Aj na túto otázku v rozhovore pre Roľnícke noviny odpovedal PhDr. EDUARD ŠEBO z akciovej spoločnosti United Industries.
„Podnikanie v agrárnom sektore je veľmi riskantné, čo je výsledkom nízkych marží. Napríklad naše Levické mliekárne, a. s., ktoré majú ročné tržby asi 25 miliónov eur, spravidla dosahujú hospodársky výsledok okolo 100 tisíc eur.
Máme však radosť z toho, že Levické mliekarne sa tešia dôvere svojich odberateľov ako aj dôvere zo strany dodávateľov mlieka. A že sa nám darí túto spoločnosť rozvíjať ako regionálnu mliekareň s dobrým menom.
Aj náš Poľnonákup Liptov, a.s., si udržuje svoje regionálne postavenie vo výrobe kŕmnych zmesí. V minulom roku sme do tejto spoločnosti investovali vyše 700 tisíc eur, čo jej dodáva novú energiu pri jej ďalšom rozvoji.“
Aká je situácia s čerpaním podporných fondov z EÚ pri modernizácii potravinárskeho sektora?
„Nie je žiadnym tajomstvom, že investičný dlh potravinárskych firiem v SR predstavuje vyše 1 miliardu eur. Bez technologických inovácií nie je možné prichádzať s novými produktami, a preto si myslím, že tento sektor nemá pred sebou veľkú budúcnosť.
Chudobnejúci konzumenti na Slovensku hľadajú iba lacné produkty, či sú to syry alebo vína, a keďže väčšina z marží zostáva u obchodníkov, ťažko je možné modernizovať potravinársky sektor.
A ak sa Európska únia radikálne nezmení, potom neprežije aj na základe tlakov z agroalimentárneho sektora. Aj minuloročné rebélie európskych farmárov ukázali silu a vážnosť tohto nedoceneného sektora. Úvahy o centralizovaní podporných fondov nám už v júli tohto roku ukážu, že sektor bude nútený opäť vystúpiť na obranu svojich záujmov.
Nerealistická progresivistická zelená politika, ktorej cieľom bolo iba ukázať na líderstvo EÚ vo svete, má však za následok úpadok EÚ a stratu jej trhov.
Dlhoročné reči predstaviteľov EÚ o tom, že chcú posilniť postavenie farmárov v potravinársko-dodávateľských vzťahoch, sú iba mlátením prázdnej slamy. Dlhoročný konflikt reťazcov s farmármi a s dodávateľmi potravín pri zabezpečení kvalitných potravín s dôrazom na ich pôvod, terroir, sa stáva dnes výsmechom. Rast privátnych značiek, teda tovarov, ktoré sú promované pod značkou reťazca, potvrdzuje, že požiadavka farmárov i výrobcov a ich trvanie na pôvode potravín je ich prehrou.
Rovnako závažný je problém starnutia pracovníkov v agrárnom sektore, pretože vážne ohrozuje jeho budúcnosť. Súčasný demografický pokles v EÚ zhoršuje generačnú výmenu v poľnohospodárskych a v potravinárskych podnikoch, čo bude mať za následok oslabenie inovácií a implementácie moderných technológií.
Na anonymnom trhu s upadajúcimi mzdami možno iba ťažko zabezpečiť výmenu či náhradu existujúcich kádrov.
EÚ svojou „hodnotovou politikou“, ktorá je v rozpore s reálnymi záujmami EÚ, stratila nielen podporu z východu, ale stratila aj podporu zo západu. V globálnej politike sa EÚ stáva povestným Jakešovým kolom v plote.
Predpokladom zmeny je radikálna oprava všetkých politík EÚ a zásadná personálna výmena jej predstaviteľov. Tieto kroky sa stanú obzvlášť nevyhnutné, pretože od roku 2028 bude musieť EÚ začať splácať 800 miliardový úver (Next Generation), čo znamená ročne ušetriť 25 miliárd na jeho splátku. Ak k tomu pripočítame 150 miliárd na zbrojenie a zvýšenie nákladov na obranu na päť percent, tak vedenie Bruselu sa pohráva s myšlienkou samotného zmyslu existencie EÚ. V tomto kontexte možno považovať za veľmi reálne, že Brusel bude musieť siahnuť na financie určené na udržanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a že bude nútený zrušiť doterajšie dotácie pre agrárny sektor.
Je veľmi pravdepodobné, že až vtedy prídu zlé časy a európsky agrárny sektor upadne do krízy. Veľmi pravdepodobnou reakciou európskych farmárov bude to, že si vynútia inštitucionálne zmeny v riadení a v chode EÚ.“
Minulý rok bol pre viacerých vinárov netypický, ba až náročný. Ako hodnotíte situáciu v tomto sektore?
„Je pravdou, že minulý rok bol obzvlášť ťažký nielen pre nás, ale pre všetky vinohradnícke regióny v EÚ. Straty zo silných jarných mrazov a mimoriadne silný tlak infekčných chorôb znížili úrody o 20 až 30 percent.
Keďže u vinárov sa nachádzali veľké prebytky nepredaných zásob zo starších ročníkov, cenová hladina predávaných vín zostala nezmenená. Nízke ceny a prebytky vín na európskom trhu v posledných rokoch vytvárajú tlak na redukciu počtu vinárov i vinohradníkov.
Tento rok sa ukazuje ako mimoriadne dobrý, pretože jarné mrazy sa nám vyhli, a ak neprídu búrky s ľadovcom a s chorobami, potom by sme mohli očakávať vynikajúci ročník.
Závažným problémom sa však stáva disbalancia medzi produkciou a spotrebou. Pokles spotreby vína nie je nejakým prechodným javom. Je totiž vyvolaný významnými zmenami v správaní sa občanov. Víno prestáva byť spoločenským médiom najmä pre mladých ľudí, ktorí začínajú uprednostňovať nové trendy a nápoje, prípadne dokonca drogy.
Za mojej mladosti sme navštevovali vinárne v podzemných pivniciach, kde sme sa mohli vykričať a zaspievať si pri nejakej cigánskej kapele. Tieto miesta nám vyhovovali aj preto, lebo nás nikto nevidel...
Dnes si mladí ľudia nemajú čo zaspievať, pretože už nič nevedia a nemajú ani záujem ísť do chladných, podzemných pivníc, kde môže byť problémom aj zlý signál.
Rovnako sa nepotrebujú skrývať pred verejnosťou; ba práve naopak, chcú, aby boli videní, aby mohli produkovať svoje selfie a rozposielať ich na všetky strany. Dokonca nepotrebujú ani fyzickú spoločnosť a úplne si vystačia so svojou internetovou spoločnosťou. Dnešní mladí ľudia sa už nemusia ani podgurážiť pohárom vína, aby prekonali nejaký ostych, pretože sa zmenili normy spoločenského správania sa, a trendom je skôr vyzývavosť, silné slová...“
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
