V tohtoročnej žatve sa očakáva rast výnosov rozhodujúcich plodín, a pred nedávnymi dažďami, ktoré prerušili žatevné práce, vykazovali obilniny aj dobré kvalitatívne znaky.
BRATISLAVA. Uviedol to Ondrej Fačkovec, predseda Predstavenstva Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností (ZVKSOS).V tejto súvislosti okrem iného uviedol, že cena tvrdej pšenice po tohtoročnej žatve bude závisieť od jej kvality, ktorá „bola pred dažďami excelentná“.
Podľa jeho ďalších slov sa tohtoročná úroda tvrdej pšenice dá rozdeliť na tri časti. Štvrtinu z tejto komodity poľnohospodári stihli pozberať už pred žatvou, a v jej prípade ide o výbornú kvalitu. Ďalších 50 percent môže byť na úrovni štandardu alebo už aj pod ním, keďže do zberu zasiahli prvé dažde, a kvalita zhruba 25 percent tvrdej pšenice už môže byť v dôsledku opakovaných dažďov dosť otázna.
O „hmatateľnom poklese“ cien tvrdej pšenice sa zmienil aj Jozef Rebro, ktorý je predsedom Revíznej komisie ZVKSOS.
Na druhej strane je pestovanie tvrdej pšenice medzi poľnohospodármi na Slovensku čoraz populárnejšie a každý rok zaznamenávame rast osevných plôch, ktoré mali v tohtoročnej žatve dosiahnuť približne 90 tisíc hektárov pri celkovej odhadovanej produkcii zhruba 500 tisíc ton.
Nahráva tomu aj skutočnosť, že odbytová cena tvrdej pšenice predstavuje zhruba 240 až 250 eur za tonu a je približne o 60 až 70 eur vyššia ako to býva v prípade klasickej pšenice.
A v prospech pestovateľov hrá v tomto prípade aj klimatická zmena, keďže v jej dôsledku sa pestovanie tvrdej pšenice presúva z južnejších krajín Európy viac do jej stredu.
Jozef Rebro upozornil aj na skutočnosť, že obilniny a repka sa za lepšie ceny predávali v prvých dňoch a týždňoch tohtoročnej žatvy. Naši pestovatelia vyťažili túto výhodu zo skorého štartu, a spomenuté komodity ponúkali na trh v období, kedy boli dosť žiadané zo strany spracovateľov a kedy sa zber obilnín a repky ešte nezačal v okolitých krajinách.
„Na Slovensku, v Maďarsku a v Rumunsku sa tohtoročný zber repky začal ešte pred dažďami. Spracovatelia už čakali na novú úrodu, a pritom im z dodávok vypadli dva tradičné dodávateľské zdroje,“ vysvetlil Jozef Rebro.
Z ďalších okolností, ktoré môžu zamiešať karty v odbyte a v cenách obilnín repky, spomenul rast dopravných nákladov. Podľa jeho slov dovoz týchto komodít zo Slovenska do nemeckých prístavov v minulosti vyšiel na zhruba 31 eur za tonu, avšak v súčasnosti sa už zaň platí 40 eur za tonu.
Zároveň upozornil na skutočnosť, že v obchode s týmito komoditami nie vždy funguje korelácia medzi vyššou produkciou a nižšou cenou.
„Pamätáme si na obdobia, kedy bola produkcia obilnín dosť nízka, ale napriek tomu cenová explózia nenastala,“ konštatoval Jozef Rebro.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
