Stabilné sociálne prostredie hrá dôležitú úlohu v živote hovädzieho dobytka, pretože ovplyvňuje jeho správanie, zdravotný stav, welfare i produkciu. Časté preskupovanie zvierat, ktoré je bežnou súčasťou moderného manažmentu stáda, spôsobuje sociálny stres, ktorý sa prejavuje poklesom mliečnej úžitkovosti, zhoršením kvality mlieka i zvýšeným rizikom ochorení vemena.
V príspevku sa zameriavame na dopady nestabilného sociálneho prostredia na priebeh laktácie a predstavíme praktické odporúčania pre chovateľov.
Hovädzí dobytok je sociálny druh, ktorý v extenzívnych podmienkach chovu či v prostredí bez zásahu človeka žije v stabilných materských skupinách zložených prevažne z matiek, teliat a dospievajúcich jedincov. Noví dospelí jedinci sa k stádu pripájajú len zriedka, až na výnimku, kedy sa býky pripájajú v období reprodukcie. Naproti tomu, v produkčných chovoch dochádza v rámci obratu a manažmentu stáda k častému presunu zvierat medzi skupinami a k zmenám v sociálnom prostredí zvierat. V rámci medziobdobia, krava zmení svoje sociálne prostredie päť- až šesťkrát. Skorú mladosť trávi väčšina teliat v čiastočnej izolácii až do veku 8 týždňov, čo je zhruba o 7 týždňov dlhšie, ako je tomu v prirodzených podmienkach.
Teľatá už od 3 týždňov veku vytvárajú škôlky, kde trávia väčšinu času a vytvárajú väzby najskôr s ostatnými teľatami a následne aj s ďalšími členmi stáda. Teľatá medzi sebou v ranom období ešte hierarchiu nemajú. Avšak v neskoršom období, okolo 6 mesiacov veku, sa postupne zaraďujú na spodné priečky hierarchie stáda a v priebehu života postupujú v tejto hierarchii nahor. V tejto hierarchii hrá vek primárnu úlohu na umiestnenie jedinca. Naopak, v nestabilných stádach hrá rozhodujúcu úlohu v umiestnení rebríčka hierarchie hmotnosť daného jedinca, prítomnosť a veľkosť rohov a ďalšie faktory, ako napr. skúsenosti.
V spoločensky stabilných skupinách, už sociálna hierarchia nie je udržovaná agresivitou a hrozbami dominantných zvierat voči ostatným jedincom stáda. Namiesto toho sa podriadené kravy skôr vyhýbajú konfliktom s dominantnými kravami, čím predchádzajú fyzickým potýčkam a hierarchia je zároveň stabilná, lebo každý vie, kde je jeho miesto. Oproti tomu v skupinách kráv, ktoré sú chované pod manažmentom ľudí a sú sociálne nestabilné vplyvom presunov zvierat medzi skupinami, je sociálna hierarchia obvykle nastolená prostredníctvom agonistických interakcií (strkanie) medzi členmi skupiny.
Priateľské väzby
Kravy medzi sebou vytvárajú preferované (priateľské väzby), ktoré začínajú vznikať od chvíle, kedy sa teľa pridá do tzv. škôlky a často pretrvávajú až do dospelosti. Tieto väzby sú pre kravy dôležité a umožňujú im lepšie fungovanie v stáde. Preferované väzby sa môžu prejavovať niekoľkými spôsobmi - spoločným odpočinkom, vzájomným allogroomingom (navzájom si čistia srsť) či dobou strávenou v blízkosti druhého jedinca.
V štúdiách bolo preukázané, že dojnice po preskupení preferujú svoje známe z obdobia mladosti. Rovnako, aj keď sa zvieratá na nejaký čas rozdelia, opätovné stretnutie a uvedenie starých známych do skupiny nebýva príliš dramatické, pretože novo prichádzajúce zvieratá sa okamžite zaradia po boku svojich známych.
Sociálny stresu
Sociálny stres vzniká pri preskupovaní kráv, ktoré si musia budovať novú sociálnu štruktúru skupiny. Tento proces je sprevádzaný častými agonistickými interakciami, ktoré sa ešte stupňujú s rastúcou hustotou osadenia. Najviac konfliktov možno pozorovať pri kŕmnom mieste, kde dochádza k vytlačovaniu zvierat od krmiva, alebo pri miestach s obmedzeným prístupom (škrabadlá). Stresujúcimi faktormi sú najmä agresívne strety pri budovaní novej hierarchie, zmena postavenia jedinca v hierarchii, kedy dominantnejší jedinci z predchádzajúcej skupiny často klesajú na nižšie priečky, a nutnosť investovať čas a energiu do sociálnej adaptácie namiesto aktivít, ako je žranie či odpočinok.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. RADKY ŠÁROVEJ, Ph.D. a kol. (Výzkumný ústav živočišné výroby, v.v.i. a FAPPZ, ČZU v Praze) - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 35.
