V priestoroch Výskumného centra AgroBioTech - na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre sa 25. septembra konala odborná konferencia s názvom Nové genómové techniky: dopady na konkurencieschopnosť, produkciu potravín, životné prostredie a spotrebiteľov.
Podujatie organizované SPU, Slovenskou šľachtiteľskou a semenárskou asociáciou (SŠSA) a Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK), privítalo odborníkov z oblasti školstva, poľnohospodárstva, výskumu i legislatívy.
Cieľom stretnutia bola prezentácia potenciálu nových genómových techník (NGT), ich dopady na potravinový reťazec a životné prostredie, ich akceptácia a legislatíva, ako aj odborná diskusia medzi vedcami, výskumníkmi a politikmi o budúcnosti NGT na Slovensku a v EÚ.
Veľa očakávaní i otázok
Podľa slov Andreja Gajdoša, predsedu SPPK, téma NGT vyvoláva veľa očakávaní, ale aj otázok.
„NGT sú metódy, ktoré umožňujú cielene a presne upravovať genetickú informáciu rastlín či iných organizmov. Nie je to klasické GMO, ktoré si predstavuje najmä laická verejnosť, ale jeho nástroje, ktoré dokážu vykonať zmeny podobné tým, ktoré by sa mohli udiať aj prirodzene v prírode, ale vďaka vede ich vieme urobiť oveľa rýchlejšie a presnejšie. Je to dôležité, pretože čelíme rôznym výzvam ako sú klimatické zmeny, choroby plodín, tlak na životné prostredie, rastúca populácia a aj na požiadavky spotrebiteľov na kvalitu a bezpečnosť potravín,“ uviedol Andrej Gajdoš.
Objavuje sa tak otázka: Dokážeme tieto problémy a výzvy riešiť len starými metódami, alebo si trúfneme „otvoriť dvere“ novým genomickým technikám a možnostiam? „NGT prináša potenciál do poľnohospodárstva - najmä odolnejšie a výnosnejšie odrody, tiež do potravinárstva - stabilnejšiu kvalitu surovín, ale aj pre vedcov - a to veľké pole pre výskum a inovácie. Pre odporcov GMO je to výzva na otvorenú a vecnú diskusiu,“ podotkol predseda SPPK.
Ako uviedol, Európska komisia „otvára dvere“ pre obchod tretím krajinám, kde sa tieto technológie už usadili. Zároveň však pripomenul, že NGT nie sú všeliekom na všetko. Kritici upozorňujú najmä na neistotu ohľadom vedľajších genetických zmien, na možné ekonomické dôsledky pre farmárov, na etické otázky vlastníctva semien a tiež na to, že nie je dostatok dlhodobých štúdií.
„V Európe existuje prirodzená obozretnosť a nedôvera voči genetickým technológiám. Práve preto je dôležité, aby sme o nich hovorili otvorene - bez jednostranného nadšenia, ale aj bez jednostranného odmietania. Nie som ani zástancom a ani odporcom NGT. Táto konferencia nie je o tom, aby sme všetkých presvedčili jedným smerom, ale aby sme spoločne hľadali odpovede, rozumeli argumentom a dokázali oddeliť obavy od faktov,“ konštatoval Andrej Gajdoš.
Celý článok bude uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 41.
