Hlavnou témou dňa poľa, ktorý sa konal v polovici októbra na pokusnej ploche NPPC – VÚRV v Borovciach, bola prezentácia jedinečného dlhodobého stacionárneho pokusu, ktorého cieľom je sledovanie rôznych technológií obrábania pôdy a ich vplyvu na pôdne vlastnosti, úrodu a rentabilitu pestovania. Na odborné prednášky s touto tematikou nadväzovala moderovaná prehliadka samotného pokusu, po ktorom nasledovalo predstavenie techniky partnera podujatia, spoločnosti Land Technologies, s.r.o.
Dlhodobý stacionárny pokus v Borovciach
„Dlhodobý stacionárny pokus je založený na výskumnom pracovisku NPPC-VÚRV v Borovciach už 25 rokov a jeho cieľom je porovnať a vyhodnotiť konvenčnú technológiu s minimalizačnou, nastielacou a bezorbovou,“ uviedol Ing. Rastislav Bušo, PhD. Pokus sa realizuje na lokalite Borovce, kde je kontinentálny charakter podnebia s priemerným úhrnom zrážok 593 mm, za vegetáciu 358 mm, priemerná teplota je 9,2°C, za vegetáciu 15,5° C. Nadmorská výška je 167 m.n.m., lokalita sa nachádza v kukurično-jačmennom výrobnom type. Pôda je hlinitá, čiernozem a hnedozem na spraši. Hĺbka humusu je 400 až 500 mm. Z hľadiska kvality pôdy je tu stredná zásoba fosforu a draslíka, pH je slabo kyslé až neutrálne. Obsah humusu je 2,43%, v podorničí do 2%. Osevný postup tvoria štyri plodiny: pšenica letná forma ozimná, kukurica siata na zrno, jačmeň siaty jarný a sója fazuľová, ktorú v roku 2022 vystriedal bôb obyčajný.
Technológie obrábania pôdy z pohľadu úrod
„Z pohľadu výšky úrod najväčší vplyv počas doby trvania tohto pokusu majú poveternostné podmienky stanovišťa, pričom pri ich vyhodnocovaní boli spriemerované cykly štyroch rokov,“ uviedol Ing. Roman Hašana, PhD. V cykle rokov 2001 až 2004 bol z tohto pohľadu zaznamenaný iba jeden rok, ktorý sa významnejšie líšil od dlhodobého priemeru z pohľadu teplôt alebo zrážok. V rokoch 2005- 2008 to boli dva roky, ktoré sa výraznejšie odlišovali a v ďalších cykloch to už boli tri roky. S výnimkou mimoriadne vlhkého roka 2010 boli všetky ostatné suché a nadpriemerne teplé. Pri pšenici sa očakávalo, že bezorbová technológia bude konkurencieschopná z pohľadu úrod, čo sa aj potvrdilo. V priemere sledovaných rokov boli dosiahnuté vyššie úrody pri bezorbovej technológii a najnižšie boli pri technológii konvenčnej. V technológii minimalizačnej boli dosiahnuté o 16% vyššie úrody v priemere 20 rokov, v technológii bezorbovej o viac ako 16%. Pri jačmeni boli za 20 rokov dosiahnuté najvyššie úrody pri technológii minimalizačnej, v porovnaní s konvenčnou o 19%, pri bezorbovej o 15%. Pri nastielacej technológii v priemere rokov postupne úrody klesali, čo súvisí zrejme aj s rezervami v technickom vybavení pri realizácii pokusu. V pláne je preto postupne nahradiť túto technológiou Strip-till, ktorá je aj v praxi využívanejšia. Čo sa týka kukurice, prekvapujúco rozdiely v jednotlivých technológiách sú menšie. V priemere rokov sa dosahujú pri kukurici naďalej najvyššie úrody v konvenčnej technológii, ale ani ostatné výraznejšie nezaostávajú. Čo sa týka sóje, ktorá bola pestovaná od roku 2021, rozdiely úrod neboli príliš veľké a v priemere rokov najvyššia dosiahnutá úroda bola pri minimalizačnej technológii. Z ekonomického hodnotenia pokusu vyplýva lepšia rentabilita pri technológiách pôdochranných a bezorbovej. Z tohto pohľadu, ako dodal Ing. Roman Hašana, PhD., ekonomiku ovplyvňujú aj náklady na hnojenie. Od roku 2016 do 2022 tu bolo realizované štandardné hnojenie nastavené na požadovanú úrodu. Vďaka naštartovaným procesom v pôde pri využívaní pôdoochranných technológií sa z pohľadu obsahu živín v pôde podarilo v priebehu siedmich rokov dosiahnuť úspory nákladov na hnojivá. Optimalizáciou dávok sa dosiahlo pri konvenčnej technológii šetrenie na úrovni asi 18,6% až 19%, pri minimalizačnej to bolo 22%, pri mulčovacej 23% a pri bezorbovej 24%. Znižovanie vstupov hnojív sa významným spôsobom neprejavilo znížením úrod. Možno konštatovať, že úrody boli vyrovnané a v niektorých prípadoch boli pri bilančnom hnojení aj vyššie. Čo sa týka nákladovosti pri zakladaní porastov, v tomto prípade pri minimalizačnej technológii v priemere dochádza k úspore nákladov zhruba 37%, pri nastielacej 35% a veľmi výrazné je pri bezorbovej, úspora nákladov pri priamej sejbe pri zakladaní porastov je zhruba 60%.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
