Vývoj nákazovej situácie pri africkom more ošípaných (AMO) potvrdil, že biologická bezpečnosť (biosecurity) nemôže byť vnímaná iba ako formálna povinnosť.
Prvé ohnisko AMO u domácich ošípaných na Slovensku v roku 2026 bolo potvrdené dňa 5. mája v komerčnom chove v obci Lovča v okrese Žiar nad Hronom. V chove sa nachádzalo 805 ošípaných a prijaté boli opatrenia, vrátane 3 km ochranného pásma a 10 km pásma dohľadu.
Štátna veterinárna a potravinová správa SR dňa 21. mája 2026 informovala, že ohnisko v Lovči bolo depopulované a v priestoroch sa vykonalo čistenie a dezinfekcia. Pred vyslovením podozrenia boli z chovu premiestnené odstavčatá do okresov Banská Štiavnica a Žiar nad Hronom. Po náhlych úhynoch a odbere vzoriek bol AMO potvrdený aj v týchto chovoch, čím vznikli sekundárne ohniská nadväzujúce na pôvodné ohnisko v Lovči.
Prípad ukázal, že riziko sa môže rozšíriť aj mimo pôvodného ohniska ešte pred potvrdením nákazy. AMO je nákazlivé ochorenie domácich aj voľne žijúcich ošípaných s vysokou mortalitou. Šíri sa priamym kontaktom, kadávermi, krmivom, kontaminovanou podstielkou, hnojom, dopravnými prostriedkami, obuvou alebo odevom. Rizikom šírenia sa na väčšie vzdialenosti zostáva človek a nedostatočne nastavené pravidlá biosecurity.
Vírus AMO je vo vonkajšom prostredí veľmi odolný najmä pri nízkych teplotách a v organickom materiáli. Dlhšie môže prežívať v krvi, tkanivách, kadáveroch, mäsových výrobkoch, zmrazenom mäse, hnoji a v „nasiakavých“ materiáloch. Rozhodujúce je dôsledné čistenie, dezinfekcia, kontrola vstupov a zamedzenie kontaktu domácich ošípaných s možnými zdrojmi infekcie.
Ďalšie nákazy
V rovnakom období rezonovala aj vysokopatogénna aviárna influenza H5N1. Pozitívny výsledok bol Regionálnou veterinárnou a potravinou správou Komárno potvrdený dňa 4. februára v komerčnom chove hydiny, kde sa pôvodne nachádzalo 36 000 jedincov hydiny. Vtáčia chrípka poukazuje na význam ochrany hydiny pred kontaktom s voľne žijúcim vtáctvom, ochrany krmiva a vody pred kontamináciou a na význam kontroly vstupov do chovných priestorov.
V roku 2025 Slovensko čelilo aj závažnej situácii spojenej s výskytom slintačky a krívačky. Pri tomto vysoko nákazlivom vírusovom ochorení párnokopytníkov rozhoduje rýchla reakcia, kontrola presunov, dezinfekcia, ochranné a dohľadové pásma a dodržiavanie biologickej bezpečnosti. Ochorenie sa prenáša priamym kontaktom, ale aj nepriamo cez obuv, oblečenie, dopravné vozidlá, náradie, živočíšne produkty, vodu a krmivo.
V širšom európskom priestore je potrebné sledovať aj ďalšie nákazy, napríklad nodulárnu dermatitídu hovädzieho dobytka. V roku 2025 boli jej nové ohniská zaznamenané v EÚ najskôr v Taliansku a následne vo Francúzsku a v Španielsku. Pri tejto nákaze je dôležitý monitoring, kontrola presunov, ochrana pred vektormi a pripravenosť služieb.
Tieto prípady - AMO v Lovči, vrátane sekundárnych ohnísk, nákaza v okrese Komárno, výskyty vtáčej chrípky, predchádzajúce ohniská SLAK na Slovensku a nové európske ohniská nodulárnej dermatitídy - majú spoločného menovateľa. Pri každej z týchto nákaz je rýchlosť zavlečenia a šírenia sa úzko prepojená s úrovňou biosecurity. Hoci ide o rozdielne ochorenia, rozhodujúcu úlohu zohráva prevencia.
Z pohľadu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory je preto dôležité zdôrazňovať, že biosecurity nie je iba veterinárno-technická téma. Je to otázka ochrany živočíšnej výroby, stability chovov, obchodovania, spracovateľského sektora a potravinovej bezpečnosti. Každé ohnisko nákazy môže mať dopad nielen na konkrétny chov, ale aj na región, presuny zvierat, exportné možnosti a na dôveru obchodných partnerov.
Biosecurity je na Slovensku zatiaľ pomerne úzko špecializovaná oblasť. V praxi sa jej komplexnému nastavovaniu venuje len obmedzený počet odborných subjektov, preto je dôležité podporovať odbornú diskusiu, výmenu skúseností a praktické usmernenia pre chovy hospodárskych zvierat. Zároveň je potrebné, aby sa nevnímala iba cez nákup dezinfekčných prípravkov ale aj ako súčasť celého systému prevencie.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
