Správy o škodách spôsobených holubom hrivnákom (Columba palumbus) sa v posledných rokoch hromadia. Ide najmä o poškodenie poľnohospodárskych plodín v agrárnej krajine, ale pribúdajú aj správy o škodách, ktoré spôsobuje v záhradách. Čo sa týka potravy, ide o veľmi prispôsobivého vtáka, ktorý sa dokáže kŕmiť širokým spektrom poľnohospodárskych plodín, vrátane ovocia.
V niektorých mestách spôsobuje problémy tým, že znečisťuje verejné priestranstvá. V dnešných zmenených podmienkach má veľkú rozmnožovaciu schopnosť, a pri optimálnych podmienkach dokáže hniezdiť trikrát za rok. Aj keď má lov holubov poľovníkmi stúpajúci trend, nekorešponduje s jeho rastúcou početnosťou. Dôsledkom sú zvyšujúce sa škody na plodinách v niektorých južných okresoch Slovenska.
Početnosť a lov
Podľa Šťastného a Krištína (2021) sa na našom území v súčasnosti vyskytuje 100- až 200-tisíc párov holubov hrivnákov. Na základe pozorovaní v posledných rokoch sa prikláňame skôr k hornej hranici odhadovanej početnosti.
V minulosti sa holub hrivnák vyskytoval predovšetkým v lesoch a v hájoch, a bol veľmi plachým vtákom. Približne od 70-tych rokov 20. storočia sa začal hrivnák v Západnej Európe rozširovať do blízkosti ľudských obydlí, záhrad, parkov, alejí, cintorínov a priemyselných častí.
Na základe výsledkov monitoringu krúžkovaných jedincov bolo zistené, že holuby žijúce v urbanizovanom prostredí u nás pochádzajú zo západoeurópskych populácií prispôsobených životu v blízkosti ľudí. Nie sú to teda jedince, ktoré pochádzajú z našich pôvodných lesných populácií.
Údaje o love a aj zistenia z vonkajších pozorovaní jasne dokumentujú, že početnosť hrivnákov v posledných 10 rokoch výrazne vzrástla. Súvisí to s jeho prispôsobivosťou urbánnemu prostrediu, s výskytom teplých zím a s pestovaním plodín, ktoré mu poskytujú potravu počas celého roka, najmä repky ozimnej. Vďaka miernym zimám a pestovaniu repky dokáže prezimovať aj v južných častiach Slovenska.
Tieto zmeny mu poskytujú obrovskú výhodu, pretože sťahovaním sa do Stredomoria inak stratí množstvo energie a času, ba mnohé jedince náročnú migráciu neprežijú.
Podľa poľovníckej štatistiky bolo v roku 2025 na Slovensku ulovených 5 630 hrivnákov, a v posledných 20 rokoch jeho lov stúpol viac ako trojnásobne.
Z odhadovanej populácie však na Slovensku ročne odlovíme menej ako 2 percentá, čo je málo. Skúsenosti z iných krajín potvrdzujú, že prirodzení predátori nedokážu významne znížiť početnosť populácie, ktorá má v súčasných zmenených podmienkach veľký reprodukčný potenciál. S nárastom jeho stavov úzko súvisí poškodenie poľnohospodárskych plodín, ktoré sa najviac prejavuje v okresoch s jeho najväčšou početnosťou.
Holuby hrivnáky sa najviac lovia na juhozápadnom Slovensku. V roku 2025 sa najviac holubov ulovilo v okrese Dunajská streda (1 927), potom nasledovali okresy Galanta (640), Senec (634), Trnava (568) a Šaľa (418). Podľa našich odhadov je však skutočný lov holubov väčší, lebo všetky úlovky sa v poľovníckej štatistike nevykazujú.
Potrava a škody
Čo sa týka potravy, holuby hrivnáky sú veľmi prispôsobivé vtáky. Živia sa prevažne rastlinnou potravou - semenami, plodmi rôznych druhov drevín a krov, listami, pukmi a výhonkami. Zo živočíšnej potravy obľubujú mäkkýše, dážďovky a rôzny hmyz. Z poľnohospodárskych plodín preferujú slnečnicu, repku ozimnú, kapustoviny, hrach a obilniny. Hlásené boli aj škody v lesných škôlkach spôsobené vyzobávaním semien a klíčiacich rastlín v záhonoch.
Hrivnáky spôsobujú najväčšie škody na jar - ozobávaním šťavnatých klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín. U nás boli zaznamenané takéto škody najmä v slnečnici, kukurici a v sóji. Na veľmi poškodených plochách sú roľníci nútení sejbu opakovať.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
