Vysoké letné teploty sú pre konzervované krmivá nepriateľom číslo jeden. Siláž, ktorá cez zimu vydržala bez problémov, sa v júli môže za niekoľko hodín skaziť. Ako aeróbnej nestabilite porozumieť, ako ju zmerať a čo pre to urobiť?
V čase, keď píšem tento článok, teploty vonku presahujú 30 °C a meteorologické leto sa len začína. Pre konzervované krmivá - siláže, ale najmä pripravené zmiešané kŕmne dávky (TMR) - to znamená zvýšenú záťaž. Mikroorganizmy, ktoré sú príčinou kazenia, sú totiž veľmi citlivé na teplotu: pri 30 °C rastie ich aktivita približne dvakrát rýchlejšie ako pri 20 °C, a pri každom ďalšom stupni sa situácia zhoršuje.
Nie všetky siláže sú na tom rovnako. Bielkovinové a polobielkovinové siláže - väčšinou z lucerny a tráv - mávajú vďaka vyššej kyslosti a vyššiemu obsahu organických kyselín lepšiu prirodzenú odolnosť. Naproti tomu glycidové siláže, najmä kukuričné, obsahujú množstvo ľahko fermentovateľných sacharidov, ktoré poskytujú ideálnu živnú pôdu pre kvasinky a plesne. Práve preto sa kukuričná siláž v letnej horúčave kazí najrýchlejšie a vyžaduje si najväčšiu pozornosť.
Aeróbna stabilita fermentovaného krmiva je jeho schopnosť udržať si kvalitu aj po otvorení silážneho žľabu - teda za prístupu vzduchu - čo najdlhší čas a s najmenšími stratami živín. Podstata problému spočíva v tom, čo sa deje pri styku s kyslíkom po odkrytí plachty. Kvasinky a plesne, ktoré prežili anaeróbnu fermentáciu, sa aktivujú a začínajú rozkladať organickú hmotu. Výsledkom je uvoľňovanie tepla (siláž sa zahrieva), s čím súvisia straty energie a sušiny, zníženie chutnosti krmiva a v horších prípadoch aj tvorba mykotoxínov - jedovatých látok, ktoré môžu poškodiť zdravie zvierat i kvalitu mlieka. Pri teplotách krmiva nad 40 °C navyše prebiehajú tzv. Maillardove reakcie, pri ktorých sa aminokyseliny viažu na sacharidy a stávajú sa pre zviera nestráviteľnými. Z pohľadu výživy to znamená nenahraditeľnú stratu hodnotnej bielkoviny.
Ako rizikové obdobia v roku sa tradične uvádzali: jar (marec - apríl), kedy treba spozornieť, pretože teploty po zime prvýkrát prekročia 23 °C, a vrcholné leto (júl - august) s tropickými nocami. Klimatická zmena však túto schému posúva. V posledných rokoch sa vysoké teploty, sucho a tropické noci objavujú pravidelne už v máji a júni - teda oveľa skôr, ako tomu bolo ešte pred 10 rokmi.
V praxi to znamená, že rizikovým obdobím pre aeróbnu stabilitu siláží sú dnes fakticky štyri mesiace - od mája do augusta - a chovatelia by mali byť ostražití od prvého dňa, keď teplota v stajni presiahne 23 °C. Čím skôr sa začne teplota krmiva sledovať, tým skôr sa problém zachytí, kým sa prejaví na produkcii mlieka.
Hodnotenie aeróbnej stability
Základnou metódou laboratórneho hodnotenia je meranie času, za ktorý teplota siláže - vystavenej vzduchu pri danej teplote prostredia – stúpne o stanovenú hodnotu nad okolitú teplotu. V literatúre sa ako prahová hodnota uvádza najčastejšie 2 °C (prísnejšie kritérium) alebo 3 °C (miernejšie), pričom rozdiel v praxi nie je zásadný: akonáhle sa mikrobiálna degradácia naštartuje, teplota rastie takmer exponenciálne a obe hodnoty sú prekročené v krátkom slede za sebou.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. RADKA LOUČKU, CSc. z Výzkumného ústavu živočišné výroby, v. v. i., Praha-Uhříněves - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 33.
