Ešte horšie sú však na tom krmoviny. Výsledky zároveň ukázali obrovské regionálne až lokálne rozdiely v množstve úrody a zrážok. V rámci jedného podniku sa mohli vyskytovať parcely s mimoriadne dobrou úrodou, no aj parcely, kde bola úroda približne polovičná. Rozhodujúcim faktorom boli zrážky v kľúčových obdobiach vývoja porastov. Uviedla to Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).
Priemerné úrody sledovaných plodín v rámci monitoringu SPPK ukázali výrazné medziročné rozdiely. Pšenica ozimná dosiahla úrody na úrovni 5,41 tony/hektár (ha) s medziročným poklesom o 17 %. Pšenica jarná - 3,92 t/ha (medziročný pokles o 23 %), jačmeň ozimný - 5,81 t/ha (medziročný nárast o 9 %), jačmeň jarný - 4,72 t/ha (medziročný pokles o 24 %) a repka - 3,33 t/ha (medziročný pokles o 9 %).
Tohtoročná žatva podľa SPPK trvala 92 dní, od 12. júna do 9. septembra. Rovnako ako v rokoch 2017 a 2018 tak bola najdlhšou žatvou za posledných desať rokov. „Navyše, zaraďujeme ju medzi historicky najskoršie žatvy v krajine. Sucho počas jari negatívne ovplyvnilo vývoj ozimín aj jarín. V pôde v závislosti od regiónu chýbalo približne 70 až 200 milimetrov vody. Na Záhorí nedostatok zrážok pretrváva už niekoľko rokov,“ dodala poľnohospodárska a potravinárska komora.
(tasr)
