Dobré životné podmienky v chovoch bývajú spotrebiteľmi často uvádzané ako prioritný faktor pri nákupe mäsa, a to aj na úkor ceny či klimatickej stopy. Avšak bez zdravia nie je pohoda. Ako môžu k zdraviu a welfare zvierat pomôcť nové technológie, napríklad umelá inteligencia?
Na mäso a ďalšie živočíšne produkty sa v posledných desaťročiach nezriedka hľadí ako na kontroverzné potraviny, a to hneď z niekoľkých dôvodov: využitie antibiotík a vznik rezistencie patogénov, nevhodné životné podmienky zvierat, negatívny vplyv na životné prostredie a klímu. Niektoré z problémov je možné aspoň sčasti riešiť za cenu vyšších nákladov chovu. To je však často odmietané s tvrdením, že spotrebitelia nebudú ochotní zaplatiť za takéto potraviny viac.
A čo keď predsa áno? A do akej miery? Ak bude napríklad bravčové mäso produkované s ohľadom na klimatickú zmenu či iné faktory? Koľko môže stáť bravčová pečienka, vyprodukovaná s ohľadom na klimatickú zmenu alebo welfare, aby ju zákazníci boli ochotní kúpiť? Odpovede hľadali vedci z Katedry ekonomiky potravín a zdrojov na Kodanskej univerzite. Spýtali sa na to 1 500 respondentov z Dánska, Nemecka, Veľkej Británie a Číny.
Po vyhodnotení prieskumu sa dozvedeli, že 75 percent respondentov v Dánsku, Nemecku a Číne a asi 60 percent Britov by bolo ochotných zaplatiť viac, ak by bravčové mäso pochádzalo z ošípaných, ktoré žili v lepších životných podmienkach, s minimom antibiotík, v systémoch s nižším dopadom na klímu so zaručenou ochranou pred patogénmi a neboli kŕmené sójou, ktorá je spájaná so stínaním dažďových pralesov. Ak by si európski spotrebitelia museli vybrať len jeden z týchto parametrov, jednoznačne by vyhralo welfare, zatiaľ čo čínski preferovali zaručenú bakteriálnu čistotu. U nemeckých spotrebiteľov úplne „prepadla“ klimatická stopa, čo je celkom prekvapujúce. U ostatných respondentov sa tento parameter umiestnil ako predposledný. Tento výsledok prekvapil aj docenta Thomasa Bøkera Lunda.
„Klíma-friendly“ neťahá
Ak si spotrebitelia museli vybrať medzi welfare zvierat a klímou, väčšina z nich považovala zlepšenie dobrých životných podmienok ošípaných za dôležitejšie. Vedci si to vysvetlili tým, že spotrebitelia nemajú pocit, že by svojim výberom pri nákupe bravčového mäsa mohli nejako významne ovplyvniť stav klímy, preto uprednostnili podmienky chovu.
Štúdia tak ukázala, že označovanie bravčového mäsa nálepkou „šetrné ku klíme“ nie je tým, čo zákazníka prinúti zaplatiť viac. Zvlášť keby to malo znamenať kompromisy (či dokonca zhoršenie) v oblasti welfare, napríklad ďalšia intenzifikácia chovu a výkrmu či uzavreté stajne. Väčšina spotrebiteľov, ktorí boli ochotní za bravčové mäso minúť viac, uviedla ako prijateľné maximálne 20 % zvýšenie ceny. Lenže to by podľa vedcov nepokrylo náklady ani pri rýchlo rastúcich hybridoch kurčiat, nieto ešte pri ošípaných. Vedci preto poukázali na potrebu zmien nielen na strane producentov bravčového mäsa, ale aj politikov a predajcov. Spomenuli napríklad dánsky zákaz predaja vajec z klietkových chovov či nepredávania mäsa z rýchlo rastúcich kurčiat v holandských supermarketoch. V nemeckých marketoch to zase vyzerá, že sa „predháňa“, kto bude mať skôr v ponuke väčší podiel mäsa z chovov s vyšším štandardom welfare.
Klíma vs. welfare
Dilemu pri voľbe medzi welfare a klímou nemajú len spotrebitelia. Vedci poukázali na praktický rozpor medzi produkciou bravčového mäsa „šetrnejšieho ku klíme“ a „v lepších životných podmienkach“. Ak sú všetky ostatné faktory rovnaké, tak „klíma-friendly“ je produkcia s maximálnou produktivitou - prasnice rodiace čo najčastejšie a čo najpočetnejšie vrhy, chov v uzavretých stajniach (kvôli možnosti vylúčiť čo najviac priamych emisií a udržanie tepelného komfortu), skrmovanie jemne mletého krmiva (vyššia využiteľnosť a konverzia), čo však zvyšuje riziko zdravotných problémov. V dôsledku toho sa v niektorých chovoch výrazne zvyšujú úhyny prasiatok a skracuje produkčný život prasníc, ktoré vysokú intenzitu pod zámienkou „ochrany klímy“ nezvládnu. Aj preto sú vedci za zvýšenie minimálnych požiadaviek na welfare v chovoch ošípaných, a to najmä v krajinách, z ktorých je dovážané bravčové do EÚ, kde boli tieto štandardy nastavené už na konci 90. rokov.
Podobná téma, väčší rozsah
Vedci z University of Portsmouth sa zamerali na tému klímy versus welfare a aj oni zistili, že aj keď spotrebitelia považujú udržateľnosť za dôležitú, pri rozhodovaní o nákupe preferujú chuť, kvalitu a dobré životné podmienky zvierat. Ich online prieskum sa robil v piatich európskych krajinách - v ČR, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku a Veľkej Británii - s cieľom identifikovať atribúty, ktoré sú pre spotrebiteľa najdôležitejšie pri nákupe mäsa alebo mliečnych výrobkov.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
