Rok 2026 bol mimoriadne teplý a suchý. Sucho a nedostatok vody boli hlavným problémom už od jari. V lete sa k tomu pridali aj extrémne vysoké teploty, ktoré nedostatok vody ešte viac zvýraznili. Na otázku, ktorí škodcovia a choroby robili problémy pestovateľom v tomto roku, zaznela odpoveď - sucho, nie škodcovia ani choroby, ale sucho bolo hlavným problémom, ktorý zatienil aj eventuálne škody spôsobené škodcami a chorobami.
Všetky poškodenia na rastlinách sa pripisovali jednoducho suchu, lebo to spôsobovalo najväčšie straty na úrode. Pritom sú škodcovia, ktorým vyhovuje suché a teplé počasie, ako napríklad roztočce, skočky, strapky, niektoré larvy motýľov a hlodavce.
Mora bavlníková
Na rozmnožovanie a vývoj tohto druhu priaznivo vplýva vyššia teplota, väčšie množstvo zrážok na jar a vysoké teploty v lete. Vysoké teploty počas vegetácie pomáhajú more bavlníkovej v jej prenikaní hlbšie do oblasti kontinentálnej Európy. Mora bavlníková (Helicoverpa armigera) je veľmi nebezpečný polyfágny škodca, pri ktorom v niektorých rokoch zaznamenávame na Slovensku kalamitný výskyt. Motýle mory bavlníkovej migrujú na veľké vzdialenosti. Z oblasti Stredozemného mora migrujú sledujúc kvitnutie rastlín na sever do regiónu strednej Európy a ďalej až do Škandinávie. Na Slovensku sa vo väčšej miere začala vyskytovať od druhej polovice 90. rokov, keď bola priemerná teplota vzduchu počas vegetácie o 0,9°C vyššia ako dlhodobý priemer. V tomto roku bol na feromómových lapačoch zaznamenaný vysoký výskyt imág v druhej polovici leta. Vysoký výskyt je najmä na južnom Slovensku, ohrozené sú porasty rajčín, papriky a kukurice, predovšetkým cukrovej z neskorých termínov sejby.
Mora bavlníková je polyfágom, jej výskyt bol zaznamenaný na 250 druhoch rastlín. V miernom pásme je prezimujúcim štádiom kukla, v komôrke ohraničenej jemnou pavučinkou, niekoľko centimetrov pod povrchom pôdy. Imága prvej generácie sa objavujú už v máji. Jarná populácia imág pozostáva z jedincov liahnucich sa po prezimovaní a migrujúcich jedincov z juhu. Imága môžu byť pozorované počas celého roka až do októbra v dôsledku ich veľkej migrácie. Samičky kladú niekoľko stoviek vajíčok na všetky časti rastlín, vrátane kvetov a plodov. Z vajíčok sa pri optimálnej teplote 27-28°C liahnu larvy za menej ako tri dni. Larvy sú pomerne agresívne a môžu sa správať dokonca aj ako mäsožravé a požierať sa navzájom. Pri vyrušení sa stočia a padajú na zem. Celý vývoj trvá viac ako mesiac. Do roka sa takto vyvinú v našich podmienkach 2 - 3 generácie.
Roztočce
Leto v roku 2026 bolo veľmi teplé a suché. Takéto podmienky vyhovujú roztočcom z čeľade roztočcovité – Tetranychidae. Veľký výskyt roztočcov bol zaznamenaný na poľných plodinách, a to na strukovinách, najmä na sóji, cukrovej repe a na kukurici. Najčastejšie ide o druh roztočca chmeľového (Tetranychus urticae), ktorý sa najviac vyskytuje v strednej Európe. Prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch. Na dynamiku populácie roztočcov, najmä z čeľade roztočcovitých, má veľký vplyv okrem teploty a vlhkosti vzduchu aj vietor a dažde, najmä silné lejaky. Optimálne podmienky pre roztočca chmeľového sú vysoké teploty v rozmedzí 29 až 31°C a nízka relatívna vlhkosť vzduchu (35 – 55%). Masovému rozmnožovaniu prospieva skorá teplá jar a najmä teplé a suché leto, aké bolo v tomto roku. Škodca sa vyskytuje najskôr na okrajoch porastov, neskôr sa presúva po celom poli. Výskyt v sóji, kukurici či cukrovej repe začína v polovici júna a maximum dosahuje koncom augusta až začiatkom septembra.
Skočky
Suché a teplé počasie na jar umožňuje masový výskyt skočiek. Ich migrácie na porasty pestovaných plodín začínajú na jar, keď je teplota vzduchu nad 18°C. Teploty pod 15°C zastavujú ich aktivitu. Dlhotrvajúce dažde tiež znemožňujú masový výskyt skočiek. Na jar sa skočky živia na kapustovitých rastlinách, najmä na reďkovke, pekinskej a čínskej kapuste, na jeseň škodia najmä na repke olejnej.
Na jar, ak je počasie teplé a suché, na listoch mladých rastlín kapustovín sa objavuje veľký počet malých okrúhlych jamôk (1 až 3 mm), pričom zostáva neporušená spodná pokožka listu. Neskôr, ako listy rastú, vytvárajú sa drobné dierky. Pri silnom napadnutí sú dierky husto vedľa seba, takže napadnutý list vyzerá ako sito. Nebezpečenstvo pre rastlinu je väčšie, keď sú poškodené klíčne listy vzchádzajúcich rastlín. Silne poškodené rastliny zaostávajú v raste a veľmi často aj hynú. Tieto symptómy spôsobujú imága skočiek z rodu Phyllotreta (Chrysomelidae, Coleoptera). U nás sa najviac vyskytujú a sú ekonomicky najvýznamnejšie druhy: skočka kapustová (Phyllotreta nemoru), skočka poľná (Phyllotreta undulata), skočka čierna (Phyllotreta atra) a skočka repková (Psylliodes chrysocephala). Na obilninách sa vyskytujú a škodia tri druhy skočiek:skočka obilná (Phyllotreta vittula), skočka steblová (Chaetocnema aridula) a skočka dreňová (Chaetocnema hortensis).
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
