Chcel by som sa niekoľkými poznámkami vrátiť k článku doc. Ing. Gejzu Blasa, Csc., a Ing. Jozefa Varoščáka, Csc., ktorý bol uverejnený v Roľníckych novinách číslo 25. Autori sa v ňom pokúsili obrátiť pozornosť odbornej verejnosti na kľúčové tendencie a trendy v našom agrárnom sektore, ktoré vysvetľujú a ozrejmujú prepad živočíšnej výroby a radikálny pokles výkonnosti celého odvetvia, a to napriek zvyšovaniu objemu dotácií.
Komentáre z posledných dní a týždňov trvale pripomínajú diskrimináciu našich poľnohospodárov v porovnaní s ich kolegami z EÚ-15, hovoria o „skrytých“ dotáciách a úľavách na daniach u našich susedov. Ďalšia časť článkov opisuje nekalé praktiky poľských roľníkov, zneužívanie ekonomickej sily a nekorektné požiadavky obchodných reťazcov a podobne. Proti týmto praktikám treba, pravdaže, bojovať a snažiť sa eliminovať ich vplyv na minimum.
Súčasne s publikovaním a medializovaním uvedených problémov sa formujú aj návrhy na riešenie tohto nepriaznivého stavu, pričom tak, ako sa pri analýzach problémov zamieňajú príčiny s následkami, sa aj dané úlohy a požiadavky riešia väčšinou tak, že sa posúvajú aj so zodpovednosťou o jeden stupeň vyššie: prvovýrobca samospráve, samospráva ministerstvu, ministerstvo vláde, vláda Bruselu...
A výsledkom tohto „snaženia“ je potom tabuľka s názvom Európsky poľnohospodársky podúčet za roky 2005 – 2011, ktorá na piatich riadkoch a v ôsmych stĺpcoch ukazuje (kričí), že „kráľ je nahý...“
Ak by sme k týmto údajom priradili ešte informácie z informačných listov - podľa nich sa podiel dotácií na tržbách v EÚ-15 pohybuje na úrovni 7 percent, kým priemer na Slovensku je 27 percent a v niektorých okresoch dosahuje dokonca viac ako 40 percent - potom sa nám aj cisárove nové šaty, ušité koncom júna v Bruseli na roky 2014 – 2020, budú zdať podstatne menej kreatívne.
Ing. ONDREJ ŠMÁL, PhD.,
riaditeľ RPPK Zvolen
Viac sa dočítate v 29. čísle Roľníckych novín
