Sme jednou z mála bánk, ak nie jediná, ktorá z agrárneho odvetvia nikdy neodišla, ani v tých najťažších časoch. Práve naopak, naša spolupráca s ním sa neustále rozvíja. A to bude platiť aj v budúcnosti. Uviedol to Miroslav ŠTROKENDL, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ UniCredit Bank Slovakia, a. s., s ktorým sme hovorili o minulých, súčasných i tých budúcich vzťahoch banky so slovenskými poľnohospodármi.
UniCredit Bank má viac než 20-ročnú históriu, pričom celé toto obdobie je úzko späté s agropotravinárskym odvetvím. Ako sa za tie roky vyvíjal a menil váš vzájomný vzťah?
„Napriek viacerým zmenám vo vlastníckej štruktúre banky sme nikdy ani len neuvažovali o tom, že by sme mali opustiť toto odvetvie, respektíve znížiť v ňom našu angažovanosť. My sme teda z tohto odvetvia nikdy neodišli. Práve naopak, náš vzťah s poľnohospodárskymi podnikmi sa trvalo rozvíja. S agropotravinárskym komplexom sme jednoducho historicky spätí a navzájom prepojení. Vždy sme sa tiež snažili, aj v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, aby sme definovali finančné prostredie, v ktorom by sa poľnohospodári mali pohybovať.
Samozrejme, že aj bankový sektor, tak ako celá ekonomika, prešiel istým vývojom. Začiatkom 90-tych rokov sme sa výrazne angažovali pri financovaní transformačných procesov v poľnohospodárstve i potravinárstve. Transformácia však priniesla veľa problémov, krachov podnikov i podvodov. A vtedy banka utrpela veľké straty, ktoré vykryli akcionári banky. Väčšine ostatných bánk na Slovensku štát umožnil presunúť zlé aktíva z poľnohospodárstva do Konsolidačnej agentúry a nepriamo sa tak zúčastnil sanácie ich strát. Naša banka takúto možnosť nemala, pomohol hlavný akcionár, a to zvýšením kapitálu banky.
Posilnenie kapitálu banky znamenalo - okrem diverzifikácie našich činnosti - aj možnosť ďalej financovať poľnohospodárstvo. Stali sme sa univerzálnou bankou s významným podielom v agropotravinárskom odvetví. Na základe jeho potrieb formujeme svoju úverovú politiku, tvoríme úverové produkty. Boli sme napríklad priekopníkmi systému tzv. zelených úverov, zmenkových obchodov, financovania prostredníctvom záložných a skladiskových listov, či prechodu na financovanie prevádzkových potrieb po vstupe do EÚ. Vytvorili sme tiež postupy pre financovanie nákupu poľnohospodárskej pôdy, zúčastnili sme sa investičných projektov v rámci PRV. Spoločne s ostatnými bankami sme vybudovali kompaktnú štruktúru financovania potrieb agrárneho sektora a dnes môžeme povedať, že významnou mierou prispievame k stabilizácii jednotlivých podnikov a tým aj celého odvetvia.“
Aká veľká je vaša angažovanosť v poľnohospodárskom odvetví? S koľkými podnikmi spolupracujete?
„My si vždy dávame rastové ciele, a to platí aj pre tento sektor. Môžem pritom povedať, že v posledných rokoch sa počet našich klientov z radov poľnohospodárov zvyšuje. V súčasnosti spolupracujeme s 2785 klientmi z agrárneho odvetvia, pričom veľkých klientov s ročným obratom nad dva milióny eur je 616. V tomto odvetví sme mali na konci minulého roka 233,2 milióna eur úverov. To predstavuje, myslím si, najväčší podiel na financovaní odvetvia spomedzi všetkých bánk pôsobiacich v SR.
Chcel by som zdôrazniť, že náš vzťah s klientmi sa zakladá na vzájomnej dôvere, rovnocennej a otvorenej spolupráci a predovšetkým osobných vzťahoch. V mnohých prípadoch možno hovoriť dokonca o priateľstve. Som presvedčený, že agrárne odvetvie veľmi dobre poznáme a za tie roky sme sa už stali integrálnou súčasťou poľnohospodárskej komunity. Navzájom sa rešpektujeme a počúvame. Manažérov poľnohospodárskych podnikov považujeme za zodpovedných ľudí a odvetvie za perspektívne. Veríme poľnohospodárom a myslím si, že aj oni veria nám.“
Vstup do EÚ znamenal zásadnú zmenu aj vo financovaní agrárneho odvetvia. Ako vnímate tento historický medzník?
„Náš vstup do únie znamená stabilitu v poskytovaní dotácií, keďže boli stanovené jasné a dlhodobé pravidlá. A napriek diskriminačnému nastaveniu Spoločnej poľnohospodárskej politiky išiel do nášho agrárneho odvetvia veľký objem investičných prostriedkov z európskych fondov, čo významne zvýšilo majektovú hodnotu podnikov, ako aj ich efektívnosť. To považujem za veľké pozitívum vstupu do únie.
Samozrejme, že zásadne sa zmenila i štruktúra financovania poľnohospodárstva. V podstate zanikli poľnohospodárske zmenky, ako aj tzv. zelené úvery, a prešlo sa na predfinancovanie budúcich „prevádzkových“ dotácií vyplácaných z EÚ. Významnú položku tvorí financovanie investičných projektov podporených z eurofondov. Investuje sa tiež do akvizícií nových podnikov a do nákupu poľnohospodárskej pôdy. V každom prípade však musí ísť o projekt, ktorý je naviazaný priamo na prvovýrobcu. V čase čerpania fondov pritom podiel úverov do investícií predstavuje asi 60 percent a prevádzkové úvery asi 40 percent, kým v ostatných rokoch je tento pomer zhruba opačný.“
V „živote“ banky príde ku koncu roka k ďalšej významenj zmene – k zlúčeniu aktivít na na českom a slovenskom trhu. Čo táto fúzia prinesie vašim klientom?
„K právnej fúzii by malo dôjsť k 1. decembru 2013 a k technickej fúzii k 1. aprílu 2014. K tomuto kroku sme pristúpili kvôli tomu, aby banka znížila svoje prevádzkové náklady. Vytvorí sa oveľa silnejšia banka z hľadiska kapitálu i bilancií, a tým pádom aj možností a potenciálu, ktorý bude mať v oblasti firemného bankovníctva. Budeme schopní robiť veľmi veľké transakcie, ktoré žiadna iná u nás pôsobiaca banka nie je schopná robiť na území SR. A, pravdaže, môžeme využiť aj tie najlepšie skúsenosti z obidvoch krajín. Pokiaľ ide o obsluhu klientov, naša sieť pobočiek ostane nedotknutá, nezmenia sa ani čísla účtov klientov. Práve naopak, klienti budú mať väčšie možnosti, napríklad v oblasti česko-slovenských platieb.“
A ako sa tento krok prejaví vo vzťahu k agrárnemu odvetviu?
„Rozhodujúci je náš vzťah k tomuto sektoru. A ako som už hovoril, naša obchodná stratégia je taká, že klienti pôsobiaci v agrárnom odvetví sú pre nás dôležitými partnermi. Fúzia pritom prinesie širšie kapitálové možnosti pre financovanie odvetvia. Súčasne umožní väčší komfort pre spoločných klientov. U mnohých slovenských klientov sa napríklad zjednoduší ich obchod s ČR. Neverili by ste, ako sú previazané i obe ekonomiky v oblasti agropodnikania.“
Ako sa pozeráte na najbližšiu budúcnosť nášho poľnohospodárstva, najmä z pohľadu pripravovanej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky?
„Našou stratégiou bolo a aj bude podporovať podnikateľské aktivity poľnohospodárov, prevádzkovo ich posilniť a podporovať ich investičné aktivity. Súčasne aj vytvárať finančné schémy, ktoré by umožnili ich vyššiu stabilitu a odolnosť v obdobiach, kedy dochádza k výkyvom na trhu. To je téma, ktorá je spoločným záujmom podnikateľských subjektov, bánk i štátnej exekutívy.
Samozrejme, že pozorne sledujeme aj proces tvorby Spoločnej agrárnej politiky na roky 2014 - 2020. Podporujeme pritom snahy ministerstva pôdohospodárstva a agrárnej samosprávy o väčšiu rovnoprávnosť v rámci EÚ. Naše postupy, produkty a strednodobé zámery budeme prispôsobovať tejto politike. No keďže táto oblasť ešte nie je uzavretá, ako z hľadiska štruktúry I. piliera, tak aj II. piliera, vo zvýšenej miere budeme konzultovať zámery našich klientov, vplyv jednotlivých zmien a individuálne nastavovať schémy financovania pre ďalšie obdobie, s cieľom vytvoriť klientom maximálny komfort.“
