Nárast verejného dlhu Slovenskej republiky by sa mal zastaviť o dva roky tesne pod úrovňou 57 percent HDP.
Nárast verejného dlhu SR by sa mal zastaviť v roku 2015 tesne pod hranicou 57% hrubého domáceho produktu (HDP), ktorej dosiahnutie by podľa ústavného zákona o dlhovej brzde znamenalo povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet. Pomôcť tomu má rýchlejšie ako európskymi pravidlami vyžadované znižovanie deficitov v rokoch 2014 a 2015.
Konštatuje to aktuálny Program stability na roky 2013 až 2016, ktorý vzali na vedomie poslanci Národnej rady SR. Predchádzala tomu niekoľkohodinová diskusia, počas ktorej opozícia označila predložený dokument za marketingový materiál, ktorého ciele súčasná vláda nevie napĺňať. Túto kritiku minister financií Peter Kažimír odmietol. Dôležité podľa neho nie je to, či krokom vlády verí opozícia, ale že im veria finančné trhy.
Európske pravidlá požadujú, aby bol nominálny deficit verejných rozpočtov členských krajín nižší ako 3% HDP a tzv. štrukturálny deficit, očistený o cyklické a jednorazové vplyvy, sa každý rok znižoval aspoň o 0,5% HDP. Na Slovensku to má byť v nasledujúcich dvoch rokoch mierne rýchlejšie - o 0,8% a 0,9% štrukturálne, čomu zodpovedá zníženie nominálneho deficitu o 0,3% a 0,6%.
Dôvodom je podľa riaditeľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR Martina Filka práve snaha vyhnúť sa nárastu verejného dlhu nad 57% HDP. "Pri plánovaných deficitoch by mal dlh v roku 2015 kulminovať na úrovni 56,7% HDP, pod hranicou z ústavného zákona, pričom v nasledujúcom roku sa už očakáva jeho pokles," avizuje hlavný ekonóm rezortu financií.
Výsledkom má byť podľa Programu stability zníženie bežného deficitu z tohtoročných 2,9% HDP na 2,6% v budúcom roku, 2% v roku 2015 a 1,3% v roku 2016. Po očistení o cyklické a jednorazové vplyvy klesne schodok z 3,3% postupne na 2,5%, 1,6% a 1,1%.
Štrukturálny deficit verejných financií je podľa metodiky EK očistený o dva faktory. Cyklická zložka vyjadruje výpadok alebo nárast príjmov a výdavkov spôsobený hospodárskym cyklom. Takisto je potrebné očistiť bežný deficit o jednorazové efekty, ktoré sa vyskytujú len v jednom či niekoľko málo rokoch. Môže ísť napríklad o výdavky spojené s povodňami alebo príjmy z výnimočného predaja majetku. Nominálny a štrukturálny deficit sa od seba môžu líšiť oboma smermi. V roku 2012 bol v SR štrukturálny deficit vyšší (4,5% oproti 4,3% HDP), v roku 2014 má byť naopak nižší (2,5% v porovnaní s 2,6% HDP). (tasr)
