Krmovinárske odvetvie je jedným z tých, ktoré bolo najviac poznačené negatívnym vývojom v našom poľnohospodárstve. A hoci sa rozmer tohto sektora podstatne znížil, stále je neoddeliteľnou a významnou súčasťou nášho agrárneho odvetvia. O aktuálnych problémoch či zámeroch krmovinárskeho priemyslu sme hovorili s Marianom UHRÍKOM, predsedom Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.
Práve máte za sebou jubilejné, desiate valné zhromaždenie „nového“ Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností. Čo sa za tie roky nezmenilo?
„Žiaľ to najpodstatnejšie. Tak, ako sme pred desiatimi rokmi museli konštatovať, že stavy hospodárskych zvierat klesajú a tým aj rozmer živočíšnej výroby, tak to isté konštatujeme celé desaťročie. Nuž a za tých desať rokov sme sa pri takomto vývoji „dopracovali“ k tomu, že sme stratili sebestačnosť vo výrobe mäsa či mlieka. Samozrejme, že to má vplyv aj na nás, výrobcov kŕmnych zmesí, ktorých prosperita závisí od prosperity chovateľov. Kým v minulosti pôsobilo na Slovensku 79 priemyselných výrobní kŕmnych zmesí, dnes už len sedem. Na druhej strane treba ale povedať, že pribudlo takzvaných samovýrobcov zmesí, ktorých je asi 240.“
Na akej úrovni sa pohybuje výroba kŕmnych zmesí?
„Už dlhšiu dobu výroba osciluje na úrovni 650- až 700-tisíc ton. Z tohto množstva zhruba 35 percent predstavujú kŕmne zmesi pre hydinu, 32 – 33 percent zmesi pre ošípané a približne 30 percent zmesi pre hovädzí dobytok. V prípade hydiny pritom priemyselné výrobne zabezpečujú potreby trhu prakticky na sto percent, kým u ošípaných je to zhruba 55 percent a v prípade dobytka len okolo 40 percent.
Spomenutých 650- až 700-tisíc ton kŕmnych zmesí je asi polovica z toho množstva, ktoré by sme potrebovali vyprodukovať v prípade stopercentnej sebestačnosti SR vo výrobe potravín živočíšneho pôvodu. Pritom som presvedčený o tom, že práve k zabezpečeniu tohto cieľa by malo byť nasmerované naše snaženie, ako aj agrárna a podporná politika štátu.“
Viac sa dočítate v 18. čísle Roľníckych novín
