Komisia predložila stratégiu pre adaptáciu na zmenu klímy a prijala zelenú knihu o poistení proti katastrofám spôsobených prírodou i ľudskou činnosťou. Cieľom je predísť každoročným škodám, ktoré by sa v roku 2020 mohli vyšplhať až na 100 miliárd eur.
Európska komisia v utorok (16.4.) predložila stratégiuEÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorá stanovuje rámec a mechanizmy, ako pozdvihnúť pripravenosť EÚ, pokiaľ ide o súčasné a budúce klimatické vplyvy, na novú úroveň. Zároveň prijala zelenú knihu o poistení proti prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, čím spustila verejnú konzultáciu o primeranosti a prístupnosti existujúcich možností poistenia.
„Ak máme udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2° C a odvrátiť nebezpečnú zmenu klímy, našou najväčšou prioritou musí zostať znižovanie svetových emisií skleníkových plynov,“ zdôraznila komisárka pre oblasť klímy Connie Hedegaard. „No nepriaznivé účinky meniacej sa klímy sú dnes v Európe čoraz zjavnejšie.“
„Prispôsobovanie sa týmto zmenám je pre územný rozvoj Európy jednou z najzávažnejších výziev. Naša stratégia pomôže európskym subjektom s rozhodovacími právomocami vybrať si najlepšie riešenia, ktoré prinesú úžitok obyvateľom. Tým sa podporí rast a tvorba pracovných miest a v budúcnosti sa predíde možným vysokým ľudským, hospodárskym a environmentálnym rizikám,“ vysvetlila Hedegaard.
Stratégia kladie veľký dôraz na adaptačné riešenia, ktoré sú finančne nenákladné, výhodné pre hospodárstvo aj klímu a ktoré z rôznych hľadísk dávajú zmysel. Ide najmä o udržateľný rast a stimuláciu investícií v odvetviach ako stavebníctvo, vodohospodárstvo, poistenie, poľnohospodárske technológie a riadenie ekosystémov.
Prevencia obrovských strát
Odhady budúcich nákladov a prínosov naznačujú, že každé jedno euro vynaložené na ochranu pred záplavami by mohlo ušetriť šesť eur z nákladov na likvidáciu škôd. Náklady na adaptačné opatrenia v EÚ, predovšetkým dodatočnú ochranu pred záplavami, sa odhadli 1,7 miliardy ročne do roku 2020 a na 3,4 miliardy do polovice storočia.
Pri záplavách v období 1980 - 2011 prišlo o život viac než 2500 ľudí a viac než 5,5 miliónov osôb utrpelo škody. Priame hospodárske straty dosiahli viac než 90 miliárd eur. Odhaduje sa, že neprispôsobenie sa zmene klímy môže v roku 2020 spôsobiť v celej EÚ minimálne ročné náklady vo výške 100 miliárd eur, v roku 2050 dokonca až 250 miliárd eur.
V súčasnosti má komplexné stratégie adaptácie len 15 členských štátov. Na Slovensku, Poľsku či v Českej republike chýbajú. Komisia chce podnietiť ich prijatie vo všetkých štátoch, pričom im pritom pomôže aj finančnými zdrojmi. Navyše podporí adaptáciu v mestách zavádzaním dobrovoľného záväzku na základe Dohovoru starostov.
Ďalšie kroky na zvýšenie odolnosti sa majú prijať aj v kľúčových zraniteľných odvetviach ako poľnohospodárstvo, rybárstvo a politika súdržnosti. Informované prijímanie rozhodnutí sa má uskutočňovať ďalším rozvojom Európskej platformy pre adaptáciu na zmenu klímy (Climate-Adapt) ako „jednotného kontaktného miesta“ pre informácie o adaptácii v Európe.
Možnosti v poisťovníctve
Zbytočné náklady na odstraňovanie škôd vplývajú na verejné i súkromné rozpočty, hospodársku stabilitu a rast, spôsobujú problémy v oblasti verejného zdravia a úmrtia. Jednotlivé členské štáty môžu čeliť obrovskému daňovému bremenu, ak poistenie nepokrýva náklady primeraným spôsobom.
Komisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier poukázal na to, že napriek pribúdajúcim katastrofám sa naplno nevyužívajú možnosti odvetvia poisťovníctva: „Treba preskúmať riešenia, ktorými by sa preklenuli medzery v poisťovníctve na celoeurópskej úrovni, ako aj spoločné preventívne nástroje a spôsoby, ako zvýšiť informovanosť občanov a podnikov.“
„Dobre navrhnuté poistné politiky môžu slúžiť aj ako trhovo orientovaný nástroj na odrádzanie od riskantného správania, podporu informovanosti o rizikách a začleňovanie opatrení zameraných na prevenciu katastrof do procesu rozhodovania o hospodárskych a finančných otázkach,“ dodala komisárka pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristalina Georgieva.
Verejné konzultácie o zelenej knihe o poistení proti katastrofám budú prebiehať do 30. júna 2013. Následne Komisia preskúma predložené reakcie a rozhodne o najvhodnejšom ďalšom postupe, ktorý môže mať viacero legislatívnych aj nelegislatívnych podôb.
(euractiv.sk)