Európska komisia prijala správu o pokroku členských štátov pri dosahovaní cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Väčšina krajín, vrátane Slovenska, splnila svoje indikatívne ciele, avšak výhľad pre splnenie celkových cieľov Komisia nevníma optimisticky.
Od zavedenia záväzných cieľov do roku 2020 - smernicou o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (2009/28/ES) - zaznamenala väčšina členských krajín značný rast v spotrebe obnoviteľnej energie. Údaje za rok 2010 ukazujú, že podiel OZE v EÚ dosiahol úroveň 12,7% a väčšina štátov už naplnila aj svoje indikatívne ciele pre obdobie 2011/2012. Spoločný indikatívny cieľ 2011/2012 pre EÚ bol 10,7%.
Každý členský štát musí naplniť svoj individuálny cieľ, aby sa dospelo k celkovému 20-percentnému podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Národné ciele pre rok 2020 sa pritom pohybujú od 10% pre Maltu po 40% v Lotyšsku. Práve tieto dve krajiny, rovnako ako Veľká Británia a Holandsko, nenaplnili svoj indikatívny cieľ pre OZE.
Cieľ do roku 2020 pre Slovensko hovorí o 14-percentnom podiele energie z OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe. V roku 2010 mali OZE podiel 9,8%, čím sa prekročil indikatívny cieľ, ktorý bol stanovený na 8,2%.
Správa obsahuje aj časti o schéme pre trvalú udržateľnosť biopalív a biokvapalín spotrebovaných v EÚ, ako aj o hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvoch tejto spotreby. V oblasti dopravy musia všetky členské štáty dosiahnuť rovnaký cieľ, teda 10-percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov.
Komisia uviedla, že pokiaľ ide o kritériá EÚ týkajúce sa udržateľnosti, zavádzanie schémy pre trvalú udržateľnosť biopalív v členských štátoch sa považuje za príliš pomalé, avšak prípadné negatívne vplyvy spotreby biopalív v EÚ si v súčasnosti nevyžadujú ďalšiu osobitnú politickú intervenciu.
Európska komisia upozornila, že aj keď sa do roku 2010 zaznamenal pokrok, existujú dôvody na obavy, čo sa týka budúceho pokroku: transpozícia smernice prebiehala pomalšie než sa predpokladalo, a to aj z dôvodu súčasnej hospodárskej krízy v Európe. Orientačná trajektória dosahovania konečných cieľov sa postupom času čoraz viac zvyšuje a samotné súčasné politiky nebudú vo väčšine štátov stačiť.
Analýza modelov súčasných iniciatív a rôznych bariér rozvoja OZE podľa EK odhaľuje menej optimistický výhľad, pričom pri sektorovom skúmaní sa najväčšie rozdiely ukázali pri veternej energii.
„Treba hlavne vytvoriť atmosféru dôvery a istoty, znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť prehľadnosť v plánovaní,“ uviedla Komisia.
Podporné systémy by mali byť viac stabilné, transparentné a zároveň nákladovo efektívne a orientované na trh. Brusel pripomenul, že táto dekáda bude zlomovou, keďže investičné rozhodnutia dneška ovplyvnia odvetvie energetiky na ďalších 30 rokov, pričom v roku 2050 by EÚ mala uskutočniť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Pri nesplnení klimaticko-energetických cieľov by tiež EÚ zostala výrazne závislá od fosílnych palív.
„Závislosť Európy od fosílnych palív pochádzajúcich z cudzích zdrojov sa každý rok zvyšuje. Pre Európanov to znamená drahšie účty za energiu, ktoré si nemôžu dovoliť,“ uviedla komisárka pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard.
Komisia dodala, že ak dôjde k zlyhaniu pri plnení záväzných cieľov jednotlivých štátov, mohlo by sa voči príslušným štátom začať konanie o porušení právnych predpisov. (Euractiv)
