Európa je odkázaná na import sóje a sójových šrotov. Ak by čosi zahaprovalo v dodávkach z USA, Argentíny či Brazílie, krmivársky priemysel v Európe by skolaboval už za dva týždne. Aj o tom bola reč na nedávnom stretnutí predstaviteľov Združenia Donau Soja (Dunajská sója) so slovenskými poľnohospodármi, ktoré sa uskutočnilo v Tomášove, v okrese Senec.
TOMÁŠOV. Ďalší háklivý moment predstavuje skutočnosť, že na Starý kontinent sa zo zámoria dováža predovšetkým geneticky modifikovaná (GM) sója. A voči GM produktom je európsky spotrebiteľ opatrný a skeptický. Trh v Európskej únii je ekologicky orientovaný; ľudia sa dosť boja potravín, vyrobených z geneticky modifikovaných rastlín. A predovšetkým v západoeurópskych krajinách si prostredníctvom obchodnej siete žiadajú od výrobcov potravín produkty, ktoré nepochádzajú z geneticky modifikovaných rastlín.
"Výrobcovia mliekarenských produktov z firmy Danone alebo niektoré mliekárne v Bavorsku požadujú od dodávateľov mlieka, aby ich dojnice neboli kŕmené geneticky modifikovanou sójou či sójovými šrotmi z takejto sóje", hovorí Matthias Kron, predseda Združenia Donau Soja so sídlom vo Viedni. Dovoz stojí veľa Európa je najväčším importérom sójového šrotu na svete a druhým najväčším dovozcom sójových bôbov. A zároveň platí, že už spomenuté USA, Brazília a Argentína sú najväčšími exportérmi týchto komodít, pričom v ich ponuke má výrazné zastúpenie práve GM sója. Asi len 20 percent zo sóje či šrotov, dovezených do Európy, má certifikát o tom, že je bez GMO...
"Ten dovoz nás stojí veľmi veľa. A pritom v Európe máme podmienky i priestor na pestovanie sóje bez GMO", konštatuje Matthias Kron. Ročne sa do Európy importuje asi 35 miliónov ton sóje a sójových šrotov. Na vypestovanie tohto množstva by bolo treba sójou osiať všetku poľnohospodársku pôdu v celom Nemecku. Zaujímavé sú aj cenové relácie. Kým pred časom bol cenový rozdiel medzi GM sójou a klasickou sójou 16 až 19 eur na tonu, v súčasnosti je už klasická sója, teda sója bez GMO, o 60 až 90 eur na tonu drahšia ako GM sója.
To všetko a aj niektoré ďalšie okolnosti viedli iniciátorov tohto projektu k založeniu Združenia Donau Soja. Oni sami projekt charakterizujú ako neziskovú organizáciu, ktorá si kladie za cieľ pomáhať pri odstránení vyššie načrtnutých disproporcií, ale ruka v ruke s tým aj zvýšiť produkciu sóje predovšetkým v krajinách, ktoré ležia v povodí rieky Dunaj. Osobitnú pozornosť venuje projekt práve samotným pestovateľom.
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
