Pozemkové spoločenstvá obhospodarujú zhruba pol milióna hektárov pôdy, predovšetkým lesnej. Ide pritom o združenia spoluvlastníkov, urbariáty či lesné spoločenstvá, ktorých poslaním je organizovať hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti.
Uvedené organizácie sa riadia podľa zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý uzrel svetlo v roku 1995, pričom už vtedy bol považovaný za provizórium. A hoci bolo niekoľko pokusov o jeho zmenu, k tej dôjde až teraz. Pravda, ak parlament tento zákon, ktorý už prešiel prvým čítaním, schváli. Malo by sa tak stať už marcovej schôdzi.
Podľa poslanca NR SR a exministra pôdohospodárstva Zsolta Simona však hrozí, že rozsiahle výmery štátnych lesov a pozemkov v pozemkových spoločenstvách, ktorých je asi 100- až 150-tisíc hektárov, môžu skončiť podobne ako majetky počas tzv. divokej privatizácie v 90-tych rokoch.
„Predkladaný zákon hovorí o tom, že vláda chce umožniť predaj štátneho podielu za znaleckú cenu jednému zo spoluvlastníkov, ktorý je podielnikom v pozemkovom spoločenstve. Môže teda byť napríklad sto vlastníkov a ak jeden z nich má dobré konexie, tak Slovenský pozemkový fond mu za znaleckú cenu predá predmetnú pôdu na splátky na obdobie 10 rokov," povedal podľa TASR Zs. Simon.
Podľa Juraja Vanka, predsedu Únie regionálnych združení neštátnych vlastníkov lesov, sú však tieto obavy neopodstatnené. „Treba si v prvom rade uvedomiť, že pôda vo vlastníctve štátu, s ktorou môže SPF disponovať, predstavuje len veľmi malú časť z pôdy obhospodarovanej pozemkovými spoločenstvami. Rozhodujúcu časť – asi 98 percent – predstavuje pôda neznámych a nezistených vlastníkov, a s tou fond disponovať nemôže,“ konštatoval.
„Okrem toho,“ pokračuje J. Vanko, „zákon presne hovorí, ako má SPF pri predaji „štátneho“ podielu v spoločenstve postupovať. Pozemkový fond bude musieť s takouto ponukou osloviť štatutárny orgán pozemkového spoločenstva a ten musí daný podiel ponúknuť v prvom rade členom. A len ak žiadny člen spoločenstva neprejaví záujem o kúpu, tak SPF ponúkne predaj tohto podielu vo verejnej súťaží. Navyše som presvedčený, že keď výbor urbariátu či lesného spoločenstva funguje tak ako má, a vo väčšine prípadov to tak je, tak žiadne špekulácie s pozemkami nehrozia.“
Celý článok nájdete v 10. čísle Roľníckych novín
