Z nášho členstva v Európskej únii vyplýva pre našich chovateľov hospodárskych zvierat množstvo nových a často aj ťažkých úloh, ktoré súvisia s veterinárnou legislatívou. Práve na túto tému sme hovorili s profesorom JOZEFOM BÍREŠOM, ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.
Od 1. januára tohto roku platí smernica Rady 2008/120/ES, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných. Podľa nej mali členské štáty zabezpečiť, aby sa prasnice a prasničky chovali v skupinách počas obdobia, ktoré sa začína štyri týždne po krytí a končí týždeň pred očakávaným časom vrhu. Ako sa naši chovatelia vyrovnali s touto úlohou?
„Môžem zodpovedne vyhlásiť, že Slovenská republika splnila ustanovenia uvedenej smernice a implementovala ju v požadovanom termíne. V súčasnosti všetky chovy v SR spĺňajú podmienky skupinového chovu. Dodám pritom, že táto požiadavka sa vzťahuje na všetky chovy s počtom prasníc desať a viac. Chcel by som v tejto súvislosti poďakovať chovateľom za to, že napriek zložitej situácii, v ktorej sa nachádzajú, sa s touto úlohou vyrovnali. Je to ďalší dôkaz ich profesionality i vážneho záujmu o chov ošípaných. Nedávno som o splnení tejto úlohy informoval aj Európsku komisiu a môžem povedať, že sme jednou z desiatich krajín Európskej únie, ktoré tieto podmienky do konca roka 2012 splnili. Pre mňa je však zarážajúce, že mnohé veľké a krajiny, ktoré navyše štedro podporujú svojich roľníkov - napríklad Francúzsko, Španielsko, Taliansko či Poľsko – sú v plnení uvedených podmienok po úrovňou 100 percentami. Vyzvali sme už EK, aby voči týmto štátom prijala reštrikčné opatrenia. To znamená, že nechceme dovážať bravčové mäso z chovov, ktoré nespĺňajú príslušnú legislatívu ohľadom skupinového chovu ošípaných. Ak naši chovatelia museli vynaložiť peniaze na jej splnenie, tak to musia urobiť aj ostatní poľnohospodári v EÚ, aby všetci robili za tých istých podmienok. Konečné rozhodnutie v tomto smere zatiaľ nepadlo, ale vyzerá to tak, že komisia „dopraje“ týmto krajinám dvoj- až trojmesačné prechodné obdobie.“
Čakajú našich chovateľov aj v tomto roku nejaké nové povinnosti, ktoré by takpovediac súviseli s veterinárnou legislatívou?
„Nie je mi zatiaľ známe, že by sa z tohto pohľadu v Bruseli niečo zásadné pripravovalo. Uvidíme, s čím vyjde Írske predsedníctvo, ale nepredpokladám žiadne veľké úlohy. Skôr naopak, Slovensko má v oblasti implementácie veterinárnej legislatívy náskok pred viacerými ďalšími členskými štátmi. Skôr sa obávam toho, aby sme si v dôsledku zvýšeného pohybu zvierat a cez niektoré vektory, ako sú napríklad komáre či hmyz, nepriniesli nejakú nákazu, ktorá by nám potom spôsobila problémy.“
Jednou z vážnych hrozieb pre živočíšnu výrobu je klasický mor ošípaných. Aká je u nás situácia v tomto smere?
„Slovenská republika sa už tohto problému zbavila, a to vďaka chovateľom a našej účinnej robote. Od roku 2011 nemáme žiadne obmedzenia a môžeme voľne obchodovať s ošípanými. Robíme už len monitoring. Veľký problém s morom ošípaných majú od konca minulého roku v Lotyšsku a na pôde EK sme už aj prijali potrebné opatrenia týkajúce sa obchodovania so živými zvieratami i výrobkami z bravčového mäsa pôvodom z Lotyšska.“
Keď už sme pri ošípaných, je zima, čas domácich zabíjačiek, aká je situácia ohľadom ich nahlasovania, respektíve vyšetrovania domácich ošípaných na trichinellu?
„V posledných rokoch sme robili veľkú osvetu a myslím si, že každý uvedomelý chovateľ, respektíve ten, kto organizuje domácu zabíjačku, si dá vzorku mäsa vyšetriť, aby mohol takpovediac pokojne spávať.“
Pre chovateľov dojníc asi nie je tajomstvom, že v rámci EÚ by sa mala zaviesť elektronická identifikácia hovädzieho dobytka, a to najneskôr od roku 2020. Čo je nové v tomto smere?
„Po dohode s chovateľskými zväzmi a Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou som už na pôde EK informoval, že požadujeme 7-ročné prechodné obdobie, kedy bude možné používať klasické ušné známky i elektronické označovanie. V tom sme našli pochopenie aj u ostatných členských krajín a súhlasila s tým i komisia. Do roku 2020 máme teda čas na to, aby sme sa na elektronickú identifikáciu pripravili. Viem však, že niektorí naši chovatelia sa chystajú zaviesť tento systém už skôr, pretože sa im zdá byť výhodnejší a efektívnejší. Dokonca som počul, hoci len od jedného chovateľa, že klasické ušné známky a všetko čo s tým súvisí je pre chovateľa drahšie než elektronická identifikácia.“
V posledných rokoch je aktuálnou témou takzvaný predaj z dvora, ktorý sa aj pomerne slušne rozbieha. Aké sú skúsenosti veterinárov s touto formou realizácie poľnohospodárskych a potravinárskych produktov?
„Myslím si, že sa to veľmi dobre vyvíja a že sa to subjektom, ktoré sa pustili do tohto systému, aj vypláca. A vzhľadom na to, že sa postupne začína meniť filozofia slovenského spotrebiteľa, keď začína uprednostňovať kvalitné domáce či dokonca regionálne potraviny, tak považujem systém predaja z dvora za veľmi perspektívny. Práve teraz robíme aktualizáciu databázy týchto výrobcov a môžem povedať, že v oblasti ovocia a zeleniny máme zaregistrovaných okolo šesť deiatok subjektov a ešte oveľa viac ich je v odvetví výroby mliečnych a mäsových výrobkov. Ja týmto producentom držím palce a môžem povedať, že u nás nájdu podporu a pomoc. Neustupujeme však od základného princípu dodržania zdravotnej bezpečnosti, ale všetky technologické výnimky tam fungujú.“
