Keď prezident SR Ivan Gašparovič na začiatku tohto roka pri príležitosti 19. výročia vzniku Slovenskej republiky udeľoval najvyššie štátne vyznamenania, medzi ocenenými sa objavil aj zástupca poľnohospodárskeho odvetvia. Rad Ľudovíta Štúra II. triedy - za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne za celoživotné vedecké dielo v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva - dostal GEJZA BLAAS. Tento poľnohospodárskej praxi veľmi dobre známy agrárny ekonóm pôsobil 42 rokov na Výskumnom ústave ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, z toho takmer desať rokov stál na jeho čele.
Začiatkom roka vám prezident SR udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Bolo to pre vás veľké prekvapenie?
„Nič podobné som nečakal a bolo to pre mňa obrovské prekvapenie. V podobnej situácii si človek vždy kladie otázku, či si to vysoké ocenenie vôbec zaslúži. Vnímam to tak, že vyznamenanie patrí aj mojim dlhoročným spolupracovníkom v ústave, s ktorými sme sa usilovali robiť užitočné veci pre zadávateľov úloh i pre uspokojenie našich výskumníckych ambícií. Pozerám sa na to aj ako na prejav skutočnosti, že spoločnosť predsa len registruje existenciu vedeckej disciplíny ekonomika poľnohospodárstva a jej výsledky, a tiež spoločenské prínosy a význam agrárneho odvetvia.“
Ocenenie ste prevzali za zásluhy v rozvoji vedy. Ako sa vám dnes pozerá na agrárnu vedu, ktorú ste dlhé roky pomáhali rozvíjať?
„Je až neuveriteľné, s akou ľahkomyseľnosťou sa v posledných rokoch likviduje materiálna a intelektuálna kapacita poľnohospodárskeho výskumu. A to všetko v situácii, keď sa deklaratívne hlásime k rozvoju vedomostnej spoločnosti, keď EÚ prijala Stratégiu 2020, ktorej ťažiskom je podpora vedy, výskumu, inovácií a vzdelanosti. V situácii, keď sa v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 - 2020 pripravujú nové nástroje na podporu poľnohospodárskeho výskumu. V situácii, keď FAO konštatuje, že potravinová bezpečnosť rastúcej svetovej populácie si vyžaduje zvýšenie investícií do poľnohospodárskeho výskumu a rozvoja poľnohospodárskych technológií. Ak sa nepripojíme k tomuto strategickému snaženiu, hrozí nám strata kontaktu so svetovou vedou, intelektuálne ochudobnenie krajiny a zaostávanie. Možno sa ale niekto teší, že sa zbaví konkurencie. V Českej republike sa pritom správajú celkom inak.“
Pán prezident pri odovzdávaní vyznamenaní položil otázku: Do akej hĺbky je naša veda spojená s problémami doby, ktorú žijeme? Ako by ste na ňu odpovedali?
„Doba, ktorú žijeme, prináša naozaj veľké problémy. Myslím si, že dobrá veda vie identifikovať i predvídať problémy a nachádzať aj ich riešenie. Prvou fázou každého objavu alebo generovania nového poznatku je vymedzenie predmetu skúmania. Či je to problém, rozpoznaná medzera v poznaní, prípadne odkrytie potenciálu benefitov pre ľudstvo, skrývajúcich sa za neznámym, doteraz nepoznaným a neodhaleným. Dobrá veda vie tiež anticipovať problémy, ktoré nastanú v budúcnosti a pripravovať riešenia akoby „do zásoby“. My v ústave, hoci sme nerobili „veľkú vedu“, sme poväčšine vedeli odhadnúť budúce potreby zadávateľov spoločenskej objednávky a v predstihu orientovať výskum potrebným smerom.“
V poslednom období sa prínos poľnohospodárskeho odvetvia „meria“ takmer výlučne ekonomickými parametrami, či už podielom na HDP, mierou zisku alebo zamestnanosťou. Nie je chybou, že neberieme ohľad aj na iné, teda „nemateriálne“ statky, ktoré poľnohospodárstvo prináša?
„Isteže, podiel na vytvorenom domácom produkte a na zamestnanosti sú osvedčenými a všeobecne využívanými ukazovateľmi na vyjadrenie príspevku agrárneho odvetvia k tvorbe spoločenského bohatstva a podielu na výkone celého hospodárstva. Kto však hodnotí význam poľnohospodárstva pre spoločnosť len podľa týchto ukazovateľov, dopúšťa sa hrubej vulgarizácie. Podiel na HDP a zamestnanosti objektívne klesá, a to v súlade s trendmi súčasnej postindustriálnej fázy vývoja. Tieto ukazovatele však nič nehovoria o prínosoch pôdohospodárstva pre blahobyt spoločnosti, ktoré sa nemerajú uvedenými ekonomickými ukazovateľmi, avšak objektívne jestvujú.
Žiaľ, zatiaľ sa v praxi neujali indikátory, ktoré by vyjadrovali a merali aj tieto prínosy. Existujú však, a využívajú sa doposiaľ hlavne vo vedecko-výskumnej práci. O existencií spoločenských prínosov poľnohospodárstva existuje už bohatá pokladnica poznatkov a argumentov. Využíva ich aj Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, keď väčšina jej súčasných podporných nástrojov je zdôvodnená práve environmentálnymi a krajinotvornými funkciami poľnohospodárskeho využívania pôdy. Udržiavanie a ochrana prírodných zdrojov, kvalít kultúrnej krajiny, exploatovaných inými ľudskými aktivitami, prispievajúcimi k blahobytu sú „výkonom“ poľnohospodárstva v prospech spoločnosti, ktorá ho za to odmeňuje z verejných prostriedkov. Patrí k tomu aj potravinová bezpečnosť štátu. Pripravovaná reforma SPP tento aspekt podpory poľnohospodárstva ešte posilní.“