Aký vývoj možno očakávať v Novom roku 2012 v chove hospodárskych zvierat na Slovensku? Možno vôbec hovoriť o ďalšom rozvoji v oblasti živočíšnej výroby? V tejto súvislosti sme predstaviteľom jednotlivých chovateľských zväzov položili dve otázky:
1. Aký vývoj predpokladáte v chove zvierat, ktorého chovateľov zastrešujete?
2. Čo by podľa Vás prispelo k oživeniu chovu?
Ing. Ivan HRICA, výkonný riaditeľ, Slovenská holsteinska asociácia (SHA), Ivanka pri Dunaji: 1. „Očakávame veľmi zložitý rok, pre živočíšnu výrobu na Slovensku možno jeden z najdôležitejších. Vo všeobecnosti sa živočíšna výroba u nás dostala kamsi na perifériu záujmov. Neblahé výsledky tohto stavu vídame denne v obchodných reťazcoch, kde percentuálne zastúpenie slovenských potravinárskych výrobkov je hrozivo nízke. Týka sa to samozrejme aj v plnej miere mliečnych výrobkov, čo našich chovateľov dojníc trápi dvojnásobne. Za všetky údaje stačí snáď spomenúť plnenie kvóty za minulý rok na úrovni 76 % (je zaujímavé a nepríjemné, že toto číslo je zo všetkých okolitých krajín najnižšie).
Napriek všetkým zlým správam treba povedať, že mnohí naši chovatelia dosahujú vynikajúce výsledky, porovnateľné s vyspelými chovateľskými krajinami. V tomto roku očakávame ďalšie pozvoľné znižovanie stavu kráv, už teraz sa potvrdzuje záujem o nákup nášho plemenného materiálu zo zahraničia (za posledné tri roky sa vyviezlo temer 6-tisíc jalovíc). Dúfame, že aj myšlienka predaja z dvora sa udomácni a bude istým oživením a pomôže chovateľom, ale aj spotrebiteľom. Pozitívnou informáciou je aj zvýšenie spotreby mlieka, aj keď len o slabých 10 kilogramov na obyvateľa, bodaj by tento trend pokračoval. Z hľadiska ďalšieho vývoja by bolo žiaduce, aby sa producenti mlieka pokúsili spájať za účelom dosiahnutia lepších zmluvných vzťahov. Našťastie, zatiaľ záujem o mlieko naďalej pretrváva, celosvetová produkcia sa zvýšila cca o dve percentá. Odborníci predpokladajú, že cena mlieka by mala byť stabilizovaná. S napätím očakávame definitívnu podobu spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a hlavne aké dopady bude mať na naše poľnohospodárstvo. Zároveň právom očakávame väčší záujem štátu o slovenské poľnohospodárstvo, určite si to zaslúži a myslieť si a konať čokoľvek iné je krátkozraké.“
2. „Spomeniem jeden z hlavných ukazovateľov, ktorý vrchovatou mierou rozhoduje o efektívnosti výroby mlieka. Celoživotná úžitkovosť je totiž ukazovateľ, v ktorom výrazne zaostávame za vyspelými krajinami. Všeobecne musíme konštatovať, že slovenské holsteinské stáda sú veľmi mladé, pričom sa dosahuje len 2,3 prebiehajúcej laktácie. Na jednej strane môžeme hovoriť, že v mladej generácii je sústredená tá najkvalitnejšia genetika, rozhodujúce je však, že nedokážeme dostatočne využiť tento potenciál. V stádach nám chýba vo väčšine prípade stredná generácia kráv, o tej staršej ani nehovoriac. Samozrejme, hovoríme o predlžovaní funkčného veku kráv, ktorý je tým najintenzívnejším faktorom efektívnosti výroby mlieka. A tu má Slovensko obrovské rezervy. Bude dobré zamerať na ne zvýšenú pozornosť.
Rád by som však upozornil na ďalší dôležitý faktor, ktorým sa treba zaoberať. Vzhľadom na zložitý vývoj na trhu s mliekom, sa museli naši chovatelia popasovať so znižovaním nákladom na výrobu, samozrejme aj so všetkými dôsledkami, ktoré toto znižovanie nákladov na chov prináša. Ďalšie znižovanie je už problematické. Skrátka bez ďalších inovácií to už nepôjde. Narážam na využívanie biotechnológií, napríklad intenzívnejšie využívanie sexovanej spermy na insemináciu kvalitných jalovíc. Investícia takto vložená sa nám mnohonásobne vráti. O to viac, že výsledky ktoré v niektorých chovoch dosahujeme, sú viac ako povzbudivé. Na programe dňa je aj nový fenomén – genomika, ktorá poskytuje obrovské možnosti. Rozumnou mierou využívania genomických býkov v šľachtení by chovatelia mali dosiahnuť najväčší genetický progres vo svojich stádach.“
Ing. Matúš KOHÚT, výkonný riaditeľ, Zväz chovateľov slovenského strakatého dobytka - družstvo (ZCHSSD), Levice: 1. „Za posledné roky došlo v rámci slovenského strakatého plemena k určitej stabilizácii. Myslím si, že tento typ dobytka bude mať aj v nasledujúcich rokoch pevné postavenie v rámci chovov v SR. Toto plemeno radíme medzi kombinovaný typ dobytka, takže jeho veľkou devízou nie je len vynikajúca kvalita a produkcia mäsa, ale v posledných rokoch aj vysoká produkcia mlieka. Dôležitú úlohu pre udržanie dobytka, nielen nášho plemena, budú v budúcnosti určovať faktory ako napríklad výkupná cena mlieka, speňažovanie mäsa, výška domácich a zahraničných podpôr, veľkosť podniku, jeho ekonomická stabilita, klimatické podmienky či záujem obyvateľov o domáce produkty a ich podporovanie.
Za posledné tri roky sme zaznamenali zvýšený dopyt po dobytku nášho plemena, či už vo forme zvýšeného využitia inseminačných dávok alebo krížením mliekových, ale i mäsových plemien dobytka. V neposlednom rade je tu najmä fakt, že aj pri vývoze teľných jalovíc najmä do Ruska a pri situácii, aká za posledné tri roky v agrosektore bola, nám stavy kráv plemena slovenské strakaté u chovateľov, ktorých zastrešujeme, poklesli len minimálne. To dáva tomuto plemenu do budúcnosti veľkú nádej pre jeho stabilizáciu a rozvoj nielen v rámci SR, ale celej Európy.“
2. „Na túto otázku budem odpovedať všeobecne. Myslím si, že k oživeniu chovu by najviac prispelo to, aby si spoločnosť konečne uvedomila postavenie a dôležitosť celého agrosektora v rámci nášho štátu, a aby sme sa snažili o podporu skutočne tých farmárov a prvovýrobcov, resp. firiem a organizácií, ktorí svoju robotu robia poctivo a so zanietením, a nepodporovali sme tých, pre ktorých je nejaká dotácia iba vedľajším príjmom. Zamerajme sa hlavne na kvalitu potravín a užime si fakt, že kvalitné sme už konzumovali, a pokiaľ sa to nezmení, pripravme sa na skutočnosť, že kvalitne a chutne sa už nenajeme.“
Ing. Štefan RYBA, PhD., výkonný riaditeľ, Zväz chovateľov mäsového dobytka na Slovensku (ZCHMD), Trenčín: 1. „Na chov dojčiacich kráv a mäsových plemien v roku 2012 sa pozeráme optimisticky. Chov dojčiacich a mäsových kráv patrí za posledné roky k dynamickým sektorom živočíšnej výroby. Stavy kráv tejto kategórie trvale počtom rastú už od vstupu do EÚ (od roku 2005 sa ich počet zvýšil z 32-tisíc na dnešný stav cca 47-tisíc kusov). Práve v tejto súvislosti sa s odstupom času ukazuje ako nedostatočne vynegociovaný národný limit, ktorý pre podporu prvovýrobcov v systéme chovu dojčiacich kráv predstavuje 28 080 prémiových práv.
Aj keď technológia chovu dojčiacich kráv a mäsového dobytka na Slovensku nemá dlhú tradíciu, chovu sa spolu s chovom kráv plemien slovenské strakaté a pinzgauské, ktoré sa chovajú bez trhovej produkcie mlieka, venuje takmer 400 chovateľov. Za krátku históriu sa neustále zlepšujú sledované produkčné ukazovatele. Naši vyspelí chovatelia každoročne úspešne napredujú pri riešení ekonomicky optimálnej úrovne produkčných ukazovateľov, ako natalita teliat, prírastky živej hmotnosti zvierat a zvládnutie sezónnosti telenia kráv.“
2. „Práve skutočnosť, že Slovensko dlhodobo disponuje výrazným potenciálom trvalých trávnych porastov ako krmovinového zdroja, potvrdzuje potenciál pre rast chovu dojčiacich a mäsových kráv aj pre budúce obdobie. Len kontinuita zodpovednej podpornej politiky, vo väzbe trvalých trávnych porastov a minimálneho zaťaženia veľkej dobytčej jednotky (VDJ) dáva garanciu udržania a navýšenia stavov zvierat. Rovnako očakávame, že aj v tvoriacej sa podpornej politike EÚ v tejto oblasti bude kontinuita, ktorá naplní očakávania chovateľov.
Chov dojčiacich kráv sa tak stáva chovateľskou alternatívou pre tých, ktorí disponujú pozemkami s trvalými trávnymi porastami, ako aj lúkami a pasienkami na ornej pôde. Vo všeobecnosti by chovu hovädzieho dobytka na Slovensku, včítane mäsových plemien a dojčiacich kráv bez trhovej produkcie mlieka, pomohla podpora na nákup zvierat s vysokou genetickou hodnotou, podobne ako aj podpora moderných biotechnológií v chove hovädzieho dobytka. Kontinuálna podpora hlavných činností zväzu v chovoch našich členov (aktuálne 153 členov ZCHMD) pri vedení Plemennej knihy, výkone kontroly úžitkovosti (kde žiadame od MPaRV SR poverenie pre výkon tejto činnosti) a poradenstva, zabezpečí našim chovateľom nevyhnutné zvýšenie kvality a konkurencieschopnosti v danej oblasti.“
Ing. Ján PACIGA, PhD., predseda, Zväz chovateľov pinzgauského dobytka na Slovensku (ZCHPD), Liptovský Mikuláš: 1. „Chov pinzgauského dobytka je zastabilizovaný. Tento typ dobytka sa choval predovšetkým ako plemeno s kombinovanou úžitkovosťou. Niektoré chovy prešli na mäsovú úžitkovosť a dosahujú pri dobrej starostlivosti veľmi dobré prírastky a kvalitu mäsa rovnocenné mäsovým plemenám. V tejto neľahkej dobe je predpoklad, že ďalší chovatelia budú časť stád chovať ako kravy bez trhovej produkcie mlieka. Zároveň nás prekvapil záujem chovateľov z oblastí, ktoré nie sú typické pre pinzgauské plemeno, kde sa predtým nikdy takýto typ dobytka nechoval. Je to tým, že pinzgauské plemeno nie je také náročné, má veľmi dobré zložky mlieka a preto teľatá dosahujú vyššie prírastky. Tvrdosť paznechtov a pevnosť nôh umožňuje vypásanie členitých a vzdialených pastvín, čo je devízou pre farmára, ktorý musí mať ošetrené všetky plôch, na ktorých hospodári.“
2. „Iste by k oživeniu našich chovov prispeli lepšie ekonomické a agrárne podmienky. Najmä udržanie podpôr cez vyplácanie na veľkú dobytčiu jednotku. Taktiež si myslím, že ceny za komodity, mäso hovädzieho dobytka, mlieko a teľatá si vyžadujú úpravu smerom nahor, aby sa chov dobytka stal rentabilnejším.“
MVDr. Andrej IMRICH, predseda, Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku - družstvo (ZCHOŠ), Nitra: 1. „Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku predpokladá, že v súčasnej dobe by sa mal zastaviť pokles stavov jatočných ošípaných, ako aj pokles stavov prasníc. K tomuto stavu prispela aj situácia na trhu s jatočnými ošípanými v rámci EÚ, keď došlo vo viacerých krajinách k zníženiu stavov prasníc a tým aj stavov ošípaných celkom, a z toho dôvodu došlo k zvýšenému dopytu po jatočných ošípaných, čo posunulo cenu smerom hore. Predpokladáme, že ak sa ceny udržia dlhšie obdobie na úrovni 1,25 eura a viac za kilogram živej hmotnosti, dôjde k postupnému zvyšovaniu produkcie bravčového mäsa na Slovensku.
Predovšetkým predpokladáme zvyšovanie stavov jatočných ošípaných cestou nákupu odstavčiat u tých chovateľov, ktorí zrušili chovy prasníc a za výhodných podmienok sa vrátia k produkcii bravčového mäsa. Taktiež predpokladáme, že chovatelia, ktorí znížili stavy prasníc z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie z predchádzajúceho obdobia, pomaly a postupne budú pri priaznivej cene jatočných ošípaných zvyšovať stavy prasníc, a tým aj produkciu bravčového mäsa. Pokiaľ nebudú iné stimuly, tak o produkcii bude v rozhodujúcej miere rozhodovať len cena jatočných ošípaných na trhu. Druhým ukazovateľom, ktorý pozitívne alebo negatívne rozhoduje o výške nákladov na vyrobený kilogram bravčového mäsa, je dosahovaná úžitkovosť v chove ošípaných. V tejto oblasti sú ešte stále rezervy, ale ide predovšetkým o chovateľov s nízkymi stavmi prasníc. Chovatelia s vysokou koncentráciou v chove dosahujú porovnateľné výsledky so zahraničnými chovateľmi.“
2. „Odpoveď na túto otázku by som zhrnul do nasledovných bodov:
1. Zo strany MPaRV SR by sa žiadalo podporiť chov ošípaných tak, ako je to u iných druhov hospodárskych zvierat. 2. Zrealizovať a podporiť ozdravné programy v chove ošípaných podobne tak, ako to realizovali v Českej republike. 3. Podporiť výrobu bravčového mäsa so zameraním na ochranu životného prostredia. Výroba jatočných ošípaných tradičným spôsobom na podstielke slamy. 4. Prísne dbať na dodržiavanie noriem kvality výrobkov, receptúr, obalov, prepravy a iných povinností s cieľom ochrániť domáci trh od nekvalitných surovín a z nich vyrobených potravín. 5. Podporovať spotrebu domáceho kvalitného čerstvého mäsa a ich výrobkov vyrobených na Slovensku. 6. Rôznymi formami - elektronickými, ale aj printovými médiami propagovať spotrebu domácich výrobkov, a tým aj ich produkciu na Slovensku. 7. Nesprísňovať legislatívu nad rámec EÚ. V mnohých krajinách EÚ sa nedodržiavajú ani tie základné nariadenia. 8. Pre budúcu Vládu SR – Podporiť pôdohospodárstvo ako celok.“
Ing. Mgr. Daniel MOLNÁR, riaditeľ, Únia hydinárov Slovenska (ÚHS), Bratislava: 1. „Do roku 2012 vstupujú chovatelia brojlerových kurčiat a nosníc plní očakávaní, ale zároveň aj obáv. Očakávajú, že situácia chovateľov sa bude po rokoch stagnácie a poklesu postupne zlepšovať. Ale zároveň majú obavy z toho, že k výrazným zmenám nepríde. V priebehu tohto roku očakávame, že príde k nárastu realizačných cien za brojlerové kurčatá. Bude to závisieť od realizačných cien hydiny a hydinových výrobkov v obchodnej sieti. Ak realizačné ceny budú vyššie ako nákladové vstupy chovov, výsledkom bude opätovná možnosť investícií a rozvoj chovu hydiny na Slovensku. V roku 2012, podobne ako v minulých rokoch, viacero farmárov poskytne hydine vhodnejšie životné podmienky prostredníctvom uplatňovania systému welfare. Vývoj v roku 2012 bude závisieť od opatrení štátu na ochranu domáceho trhu.
Ak štát a štátne inštitúcie - MPaRV SR, ŠVPS SR (Štátna veterinárna a potravinová správa SR) a ÚVZ SR (Úrad verejného zdravotníctva SR) podporia ochranu trhu, môže to znamenať stabilizáciu, prípadne aj nárast produkcie hydiny a hydinového mäsa. V opačnom prípade nás v roku 2012 čaká ďalší pokles produkcie, zánik producentov hydiny a spracovateľov, ako aj znižovanie zamestnanosti v odvetví chovu a spracovania hydiny. Rok 2011 znamenal pre chovy nosníc veľké investície do technológií obohatených klietok, čím sa pre nosnice vytvorili vhodnejšie životné podmienky. V tomto roku budú prebiehať ešte zmeny technológií v posledných niekoľkých neprerobených halách. Vo výrobe vajec je Slovensko sebestačnou krajinou a v tomto roku očakávame zachovanie tohto trendu.“
2. „Najdôležitejšou úlohou pre slovenských hydinárov v najbližšom období bude presvedčiť našich spotrebiteľov o tom, aby sa začali viac orientovať na nákup slovenských výrobkov. Toto je úloha nielen pre nás, ale aj pre všetkých slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Rovnako je potrebná podpora od zväzov a stavovských organizácií a od štátnych inštitúcií. O tom, že táto cesta je správna, sa môžeme presvedčiť v okolitých krajinách ako sú Rakúsko či Nemecko, kde je podiel predaja domácich potravín na úrovni 80 až 90 %. Iba rastom podielu domácich potravín v obchodnej sieti môžeme dosiahnuť oživenie našich chovov vo všetkých oblastiach živočíšnej výroby. Chovatelia a spracovatelia hydiny prispejú k oživeniu chovov najmä tým, že dokážu zachovať vysokú kvalitu a zdravotnú bezpečnosť vyrábaných potravín.
Štát musí zabezpečiť ochranu trhu prostredníctvom kontrol kvality dovážanej hydiny a zabránením nezákonným predajom pri cestách a neoznačeného hydinového mäsa v obchodnej sieti. Je dôležité, aby štát zabezpečil rovnaké kontroly mäsa vyrábaného na Slovensku, ako aj mäsa dovážaného. Pozitívne vnímame zmeny legislatívy súvisiace s nahlasovaním dovozov hydinového mäsa a vajec, ktoré boli zavedené vlani. Očakávame, že to prispeje k zlepšeniu kontrol a k vylúčeniu nekvalitnej dovážanej hydiny z nášho trhu. Chov nosníc v SR podporia účinné kontrolné opatrenia, ktorými sa zamedzí vstup vajec z neobohatených klietkových chovov zo štátov s výnimkami na náš trh. Je potrebné informovať verejnosť o skutočnosti, že nízka cena znamená aj nízku kvalitu, čo má následne nepriaznivé účinky na zdravotný stav spotrebiteľov.“
Ing. Slavomír REĽOVSKÝ, riaditeľ, samostatný šľachtiteľ, Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo (ZCHOK), Banská Bystrica: 1. „ZCHOK zastupuje chovateľov dvoch druhov hospodárskych zvierat - oviec a kôz. Z hľadiska vývoja počtu zvierat patrí chov oviec medzi najstabilnejšie odvetvia živočíšnej výroby. V posledných rokoch evidujeme v početnosti chovaných oviec každoročný mierny nárast. Prognóza pre stavy oviec ku 31. 12. 2011 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2010 zaznamenáva pokles na úrovni 0,6 %. Počet chovaných kôz na Slovensku je odhadovaný na 35-tisíc zvierat. V poslednom období sa zvyšuje záujem o chov kôz; je to najmä vďaka výnimočným vlastnostiam kozieho mlieka.
Vďaka záujmu spotrebiteľov o výrobky z ovčieho a kozieho mlieka predpokladám aj orientáciu chovateľov týmto smerom. Veľa chovateľov oviec sa preorientováva na mimosezónne pripúšťanie, a tým aj na celoročnú produkciu ovčieho mlieka a mäsa. Svedčil by o tom aj medziročný zvyšujúci sa podiel bahníc z celkového počtu oviec. Legislatívne zmeny, ktoré umožňujú predaj konečnému spotrebiteľovi, by mali uľahčiť aj umiestnenie mäsa a mäsových výrobkov na trhu. To dúfam ovplyvní aj chov mäsových plemien oviec k plusovým číslam.“
2. „Prvoradým prostriedkom, ktorý by pomohol oživeniu chovu oviec a kôz na Slovensku, je zlepšenie odbytu produktov z chovu oviec a kôz. Pri odbyte sa nemôžeme spoliehať len na zahraničný trh. Je úlohou ZCHOK, chovateľov a v prvom rade aj štátnych inštitúcií sprístupniť kvalitné a bezpečné slovenské potraviny zákazníkovi na domácom trhu. Sme hrdí na to, že chovatelia sú schopní vyrobiť výrobky vysokej kvality, ktoré si získavajú stále viac zákazníkov aj na domácom trhu. Nosnou myšlienkou tohto procesu by pre spotrebiteľa malo byť heslo: Nájdi si svojho baču. V rámci tejto myšlienky by každý výrobca mal mať svoj okruh zákazníkov.
väz sa snaží na podujatiach v priebehu roka rôznym spôsobom napomôcť propagácii ovčích a kozích výrobkov. Na prelome februára a marca organizujeme školenia ku príručke HACCP (Zásady správnej výrobnej a hygienickej praxe) na spracovanie ovčieho mlieka. Tento rok budú rozšírené o ukážky spracovania jahňacieho mäsa -predvádzanie rozrábky jatočného tela, porciovania mäsa, postupy uchovávania a konzervácie mäsa, ukážky kuchynského využitia jahňacieho mäsa, vnútorností, výroba údenín. Celý program bude spojený s praktickými ukážkami a ochutnávkou. Spracovanie mäsa bude v ČR predvádzať mediálne známy mäsiar František Kšána. Na prezentáciu budú pozvaní aj zástupcovia reštaurácií, hotelov a stravovacích zariadení. Priamo na podujatí sa budú môcť stretnúť s chovateľmi oviec a kôz, získať informácie o ich výrobkoch, prípadne i dohodnúť kontrakty na dodávku výrobkov. Aj týmto spôsobom sa snažíme, aby orientácia spotrebiteľa bola najmä na domáce produkty z chovu oviec a kôz a presvedčiť ho, že jahňacina a kozľacina je dostupná aj pre slovenských zákazníkov.“
Ing. František GRÁCZ, výkonný riaditeľ, Zväz chovateľov koní na Slovensku - družstvo (ZCHKS), Topoľčianky: 1. „Kone sú jedným z mála hospodárskych zvierat, u ktorých za posledné obdobie zaznamenávame zvyšovanie stavov. Rok 2011 však ukázal, že zhoršenie ekonomickej situácie všeobecne doľahol i na kone. Možno skonštatovať, že u koní dochádza k najväčšej migrácii v rámci jednotlivých druhov hospodárskych zvierat v EÚ, čo na jednej strane prináša pozitíva vo forme prílevu špičkového genetického materiálu. Na druhej strane je vytváraný enormný tlak na domácich chovateľov pri predaji koní.
Dnes mnoho dlhodobých chovateľov prestalo vykonávať plemenitbu. Ekonomickejšie je pre nich nakúpiť dospelého koňa v zahraničí. V súčasnej situácii nie je jednoduché predpokladať vývoj, akým sa chov koní bude uberať v ďalšom období. Veľa bude závisieť i od podmienok, ktoré príjme EÚ pre ďalšie obdobie rokov 2014 - 2020. Predpokladáme, že stavy koní budú ešte rásť. Ako optimálne sa javia stavy na úrovni 17-tisíc koní. Je potrebné, aby nárast stavov nebol na úkor importov, ale aby čo najvyššie percento tvorila domáca produkcia. V tejto súvislosti by bolo potrebné zakotviť do podmienok platieb na ohrozené druhy koní zapojenie dotovaných koní do plemenitby. Toto opatrenie by napomohlo k zvýšeniu počtu narodených žriebät tradičných plemien koní chovaných na Slovensku.“
2. „Ako už bolo spomenuté, chov koní zaznamenal za posledných 10 rokov oživenie, o čom svedčí i nárast stavov koní. Komunita chovateľov koní za ostatné obdobie urobila mnoho pre zviditeľnenie tak športových, ako i pracovných koní. Dnes si už nevieme predstaviť tradičnú akciu bez využitia koní. Slovensko je krajina, v ktorej sa chová 40 plemien koní, pričom je predpoklad, že ich počet sa bude zvyšovať. Napomohol tomu i systém subvencovaných služieb, prostredníctvom ktorých ZCHKS vykonáva pre chovateľov koní bezplatné služby. Systém subvencovaných služieb je však značne komplikovaný.
Pre uznanú chovateľskú organizáciu by bolo možno jednoduchšie hospodáriť formou, aká je zaužívaná v susednej ČR, kde finančnú podporu dostávajú priamo uznané chovateľské združenia na počet zapísaných zvierat, ktoré do systému podpory zahrňujú to najkvalitnejšie z tej-ktorej populácie odhliadnuc od toho, či majiteľ koňa spĺňa podmienky stanovené pre malého a stredného podnikateľa. U nás to nie je možné. Zdá sa nám, že systém, ktorý fungoval v SR pred vstupom do EÚ bol jasný a adresný. Ten, komu sa narodilo žriebä, ktoré pochádzalo z jednosmernej plemenitby, a kobyla bola zapísaná v príslušnom oddieli plemennej knihy, dostal peniaze. Ten, kto toto pravidlo porušil a vykonával kríženie, peniaze nedostal. Aké jednoduché a adresné...“
