Roľníci to už pochopili. Ak nechcú byť úplne vydaní na milosť a nemilosť odberateľov, musia sa snažiť aspoň časť svojej produkcie finalizovať. A predávať ju vo vlastnej réžii. Bez medzičlánkov. Tak sa dostávajú k slovu tzv. farmárske trhy.
V polovici októbra minulého roku sa v Bánovciach nad Bebravou uskutočnil nultý ročník podujatia s maškrtníckym názvom Mňaamfest. V úzkej spolupráci s radnicou tohto mesta ho zorganizovali miestni poľnohospodári a spracovatelia poľnohospodárskych surovín. Ich cieľom bolo poukázať na to, že domáce, regionálne potraviny sú zdravé, chutné a že sa ich oplatí uprednostniť pred ich konkurenčnými výrobkami, ktoré okupujú regály veľkých obchodných reťazcov.
Organizátori podujatia boli nadšení. Veľmi ich potešil záujem obyvateľov regiónu o gazdovské výrobky. Na námestí v Bánovciach nad Bebravou bolo v ten deň podľa odhadov asi 8-tisíc ľudí. A všetci boli spokojní. Bodaj by aj nie, keď jedna porcia domácich dobrôt sa predávala za jedno euro. A to najprv chceli usporiadatelia propagovať domáce, gazdovské špeciality tak, že by ich ponúkali úplne zadarmo. Lebo tomuto podujatiu vtlačili výchovno-osvetový charakter...
S priebehom podujatia bol spokojný aj Ing. Štefan Petrík, riaditeľ firmy MVL Agro, s.r.o., Bánovce nad Bebravou.
„Niektoré firmy si na našom Mňaamfeste doslova vyzametali sklady, taký veľký bol záujem o ich výrobky,“ konštatoval Š. Petrík. „Konzument ukázal, že má záujem o naše výrobky. Aj preto uvažujeme o tom, že by sme spoločne s kolegami z iných podnikov založili spoločný obchod s farmárskymi produktmi. Chceme dokázať, že aj my, poľnohospodári, môžeme na trh dodávať kvalitné výrobky, ktoré si nájdu svojho zákazníka,“ povedal Š. Petrík.
O niekoľko dní neskôr sa v Dunajskej Strede uskutočnil Farmársky deň - od výrobcu k spotrebiteľovi. Prsty v tomto podujatí mala Agrárna komora Slovenska so sídlom v Dunajskej Strede. Podujatie bolo organizované priamo v centre mesta, na pešej zóne - Korze Bélu Bartóka.
Predsedníčka Agrárnej komory Slovenska Helena Patasiová pripomenula, že ich ukážkový Farmársky deň bol prvým podujatím svojho druhu, ktoré sa na Slovensku konalo po tom, čo bol schválený návrh vládneho nariadenia, týkajúci sa priameho predaja konečnému spotrebiteľovi.
Aj náš tretí príklad je z metropoly Žitného ostrova. Ako sme vás už pred pár dňami informovali, predvianočné Farmárske trhy, tentoraz pod záštitou štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Csicsaia, sa konali v tomto meste aj v predvianočnom období. A opäť to bola udalosť, ktorá vzbudila zaslúženú pozornosť obyvateľov Dunajskej Stredy.
Štátny tajomník MP RV SR sa pri tejto príležitosti vyslovil, že farmárske trhy - nech by boli organizované v ktoromkoľvek regióne Slovenska - majú jeho plnú podporu, a vyjadril sa aj k niektorým organizačným otázkam podobných podujatí. Zdôraznil, že týmto akciám treba určiť pravidlá, kto a za akých podmienok ich bude organizovať, a kto a za akých podmienok sa na nich môže zúčastniť.
„Ide nám o to, aby sa farmárske trhy nestali rajom pre priekupníkov, ktorí tovar niekde nakúpia a na farmárskych trhoch ho potom predajú,“ povedal G. Csicsai. A načistom je si aj v tom, že tento priestor má byť výhradnou doménou producentov gazdovských výrobkov. „Podujatie si vyžaduje jasné pravidlá,“ zdôraznil štátny tajomník.
Na našu otázku, kedy sa ich prípadní záujemcovia o organizovanie farmárskych trhov dočkajú, odpovedal, že na príprave pravidiel sa už pracuje.
„Nečakajte však dajaký rozsiahly elaborát,“ konštatoval G. Csicsai. „Budú to jasné, stručné a všetkým zrozumiteľné regule. A organizátor, poverený prípravou a realizáciou trhov, bude zodpovedať za to, že pravidlá budú dodržiavané.“
Testovací ročník dunajskostredských Farmárskych trhov si po organizačnej stránke vzala na starosť Agentúra pre rozvoj vidieka SR. Riaditeľka tejto inštitúcie, Ing. Malvína Gondová, v tejto súvislosti uviedla, že ich agentúra sa v budúcnosti nemieni špecializovať na organizovanie podobných podujatí. Urobili to len ako takpovediac "vzorový projekt".
„Podľa nášho názoru by sa poriadaním podobných trhov mali zaoberať napríklad komerčné firmy. My môžeme pomôcť pri rozbehnutí týchto podujatí a aj pri ich propagácii,“ konštatovala Malvína Gondová.
Riaditeľka ARVI pridala aj skúsenosť z Českej republiky, kde majú s organizovaním farmárskych trhov dobré a už aj pomerne bohaté skúsenosti. Tam si podľa jej poznatkov organizačnú stránku vzali na starosť aj niektoré občianske združenia.
A aby sa farmárske trhy čo najskôr udomácnili na celom českom maloobochodnom trhu, ich organizátori vlani dostali aj štátnu podporu. A to dokonca i z rozpočtu Ministerstva životného prostredia ČR. Tento orgán štátnej správy pre obce, mestá a neziskové organizácie, ktoré by sa chceli pustiť do organizovania farmárskych trhov, v tzv. revolvingovom fonde vyčlenil 5 miliónov českých korún (asi 200-tisíc eur).
