Slovenskí hydinári už dlhší čas varujú, že hydinársky priemysel s miernym oneskorením kopíruje vývoj v chove ošípaných, čiže postupne smeruje "do záhuby". O tom, či sa na tomto konštatovaní v poslednom čase niečo zmenilo, ale aj o aktuálnych problémoch tohto odvetvia sme hovorili s Karolom PONESZOM, členom predstavenstva Únie hydinárov Slovenska a zároveň generálnym riaditeľom spoločnosti Hyza Topoľčany.
Tento rok sa pomaly chýli ku koncu, a tak je tu čas na obzretie sa vzad. Aký bol rok 2011 z pohľadu hydinárov?
„Rok 2011 by sme mohli označiť ako rok stagnácie, respektíve mierneho poklesu výroby. To znamená, že celková produkcia by sa mala pohybovať na úrovni 60-tisíc ton, pričom výrobné kapacity domácich producentov sú využité len na 50 – 75 percent. Žiaľ, v tomto roku sa ešte viac zintenzívnil dovoz lacnej hydiny, a to najmä z Poľska či Brazílie. V drvivej väčšine pritom ide o tovar nižšej kvalitatívnej úrovne než je domáca produkcia. Slovenské výrobky sú sto percentne kontrolované a vysoko kvalitné. A hoci možno majú občas vyššiu cenu, treba si uvedomiť, že za tou cenou sa skrýva istá hodnota.“
Ako sa súčasnou situáciou vyrovnávajú chovatelia?
„Chovatelia sa momentálne nachádzajú v kritickom stave. Spracovatelia im v súčasnej situácii nedokážu za kurčatá zaplatiť toľko, koľko by si zaslúžili, pretože my nie sme schopní preniesť zvýšené náklady na chov kurčiat na obchodníkov. Tí nás totiž „tlačia k múru“ dovozom lacnej hydiny kurčiat zo zahraničia.
Slovenskí hydinári pritom vyrábajú lacnejšie ako napríklad v Čechách, a to aj napriek tomu, že tam je 10-percentná DPH kým u nás 20-percentná. No kým my sa pohybujeme na hrane, alebo sme v strate, tak českí hydinári sú aspoň v miernom zisku.
Okrem toho, naši chovatelia sa boria aj s importom živých kurčiat. Chovatelia v okolitých štátoch sú lacnejší, pretože majú vyššie podpory, ale aj preto, lebo sa pri dovoze robia nejaké „optimalizácie“ ohľadom DPH.“
Prečo je podľa vás hydina zo zahraničia lacnejšia?
„Má to viacero dôvodov. Jedným z nich je napríklad to, že zahraniční výrobcovia či predajcovia ponúkajú tovar, ktorý je aj u nich lacnejší, prípadne i nepredajný. Ide teda o takzvaný výpredajový tovar, ktorý radšej za dumpingové ceny vyvezú na Slovensko než by ho mali doma zlikvidovať, prípadne ponúkať za nízku cenu a pokaziť si tak trh. Nemenej významným faktorom je tiež to, že v mnohých krajinách kurčatá chovajú za menej prísnych podmienok ako u nás. Mám na mysli napríklad kŕmenie síce lacnejšími, ale nepovolenými látkami, ktoré my nie sme ochotní používať. No a netreba zabúdať ani na to, že napríklad v susednom Poľsku sa chovatelia tešia oveľa väčšej podpore zo strany štátu ako slovenskí chovatelia hydiny. Keď toto všetko zrátame, tak z toho jasne vyplýva, že ide o nerovný boj.“
Jestvujú nejaké možnosti ako zabrániť, alebo aspoň obmedziť dovoz menej kvalitného tovaru na náš trh?
„Náš štát je v tomto smere oveľa pasívnejší než okolité krajiny. A nemám na mysli len ochranu domáceho trhu, ale aj podporu spotreby domácich potravín a podporu domácich výrobcov. Akoby sme si neuvedomovali, že tým podporujeme slovenskú ekonomiku a teda aj samých seba. Kým v Poľsku predstavuje podiel domácej hydiny na jej celkovej spotrebe až 90 percent, v Čechách a Maďarsku asi 70 percent, tak na Slovensku iba 40 – 45 percent. Najmä politici by si mali uvedomiť, že na výrobu potravín je naviazaných veľmi veľa pracovných miest a ak budeme všetko dovážať, tak o tie pracovné príležitosti prídeme.“
Vravíte, že slovenská hydina je kvalitná, tak prečo sa tak slabo presadzuje na zahraničných trhoch?
„Naše možnosti presadiť sa na zahraničných trhoch sú obmedzené. Napríklad v Rakúsku nemôžeme predávať pod vlastnou značkou, ale len pod značkou rakúskeho dovozcu. Naši rakúski partneri nám pritom hovoria, že by veľmi radi brali naše výrobky, pretože sú kvalitné a veria im, ale nemôžu si vraj dovoliť ísť proti rakúskym producentom. Tam totiž výroba a predaj potravín predstavuje uzavretý kruh. Jednotlivé články tohto reťazca sa navzájom podporujú, aby sa v Rakúsku predával v prvom rade doma vyrobený tovar. Dovážajú v podstate len špeciality a to, čo nevedia sami vyrobiť. Tento istý či podobný roky budovaný systém funguje aj v Nemecku a v Poľsku.“
Je nádej, že niečo podobné bude fungovať aj u nás?
„Ja som v tomto smere optimista. Prvé náznaky, že by to tak mohlo byť, sa tu už objavujú. Boli by sme však veľmi radi, keby sa celý proces urýchlil. A práve v tom nám môžu výrazne pomôcť štátne orgány či rôzne nezávislé organizácie, ktoré budú smerom k verejnosti intenzívne vystupovať s tým, že kvalita potravín a zdravie ľudí sú prvoradé a sú aj prioritou tejto spoločnosti.“
V tejto súvislosti vás asi nepotešili zistenia, ku ktorým ste dospeli na základe prieskumu v našich školských jedálňach...
„Nedávno sme sa pozreli na to, ktoré školské jedálne v Nitrianskom kraji odoberajú hydinové mäso od slovenských výrobcov. Na Nitriansky kraj sme sa sústredili najmä preto, lebo práve v ňom majú sídlo dvaja z troch posledných spracovateľov hydiny na Slovensku. Zistili sme pritom, že v tomto kraji iba 30 zariadení školského stravovania z ich celkového počtu 583 nakupuje hydinové mäso priamo od slovenských výrobcov, čo predstavuje 5-percentný podiel. Predpokladáme pritom, že v ostatných krajoch to bude ešte menej.
Drvivá väčšina školských jedální teda nakupuje hydinu od rôznych sprostredkovateľov, veľkoobchodov a obchodných reťazcov, pričom ide o hydinu zo zahraničia, hoci môže byť prebaľovaná na Slovensku. V mnohých prípadoch pritom nie je možné vystopovať pôvod mäsa, nehovoriac o tom, čím boli kurčatá kŕmené. Nad tým by sa mali školské správy a aj rodičia zamyslieť, pretože nám nemôže byť predsa jedno, čo naše deti jedia.
Z našich prepočtov vyplýva, že len v Nitrianskom kraji sa v školských jedálňach ročne spotrebuje asi 220 ton hydinového mäsa, no z toho iba 11 ton pochádza od slovenských výrobcov. My by sme pritom bez akýchkoľvek problémov mohli pokryť potrebu školských jedální nielen v spomenutom kraji, ale na celom Slovensku. Čerstvé chladené hydinové mäso pritom vieme dodať kdekoľvek na území SR do 24 hodín po porážke zvierat. To nikto iný zabezpečiť nedokáže, pričom naše ceny určite nie sú vyššie ako ministerstvom školstva stanovené cenové limity.“
Z Brazílie sa stal najväčší vývozca hydiny na svete, pričom nie je žiadnym tajomstvom, že tam sa pri kŕmení požívajú látky, ktoré sú v únii zakázané. No zdá sa, že únia s tým nič nerobí...
„Zrejme to bude aj tým, že veľa hydinárskych firiem v Brazílii vlastnia Francúzi, takže oni nemajú príliš veľký záujem, aby EÚ prijala nejaké účinné opatrenia proti dovozu hydiny z Brazílie.“
Kým vo svete hrá prím Brazília, našich výrobcov vytláčajú z trhu najmä Poliaci. Víťazia pritom najmä vďaka nízkej cene. Ako je možné, že dokážu byť o toľko lacnejší ako slovenskí producenti?
„Ten rozdiel sa vytvára v celom reťazci výroby hydiny. Poľskí chovatelia sú cez tzv. skryté dotácie oveľa viac podporovaní než tí naši. Okrem toho, poľskí chovatelia nakupujú krmivá z rôznych, často nekontrolovaných zdrojov, a používajú napríklad aj u nás zakázanú mäsovo - kostnú múčku. Pokiaľ ide o poľských spracovateľov, tí, ktorí k nám vyvážajú, nechladia hydinu vzduchom, ale vodou. To je jednak lacnejšie a zároveň sa pri tomto postupe voda dostáva aj do kurčaťa, takže potom namiesto mäsa kupujeme vodu. Treba tiež priznať, že v poslednom období Poliakom nahráva aj kurz zlotého voči euru.“
Aký vývoj očakávate v nasledujúcom období?
„Scenárov možného vývoja je niekoľko. Ten optimistický hovorí, že ľudia si uvedomia, čo je kvalita, a budú ju vyhľadávať. A ak pozitívny postoj zaujmú aj obchodníci a štát, potom by to mohlo ísť dobrým smerom, a časom by sme sa mohli dostať späť na úroveň výroby 120- až 130-tisíc ton. Druhý scenár hovorí o pokračovaní súčasnej stagnácie s tým, že po čase sa tu hydina prakticky prestane porážať a bude sa dovážať polotovar. Tretí, najhorší scenár je ten, že sa zavrú farmy i spracovateľské podniky a domáci tovar veľmi rýchlo nahradí tovar zo zahraničia. No ten už v žiadnom prípade nebude taký lacný ako teraz.“
