Návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na roky 2014 - 2020 je na stole, a teraz nastal čas na jeho analýzu a pripomienkovanie zo strany jednotlivých štátov či záujmových skupín. Budúca podoba agrárnej politiky Európskej únie pritom nezaujíma len poľnohospodárov, ale napríklad i banky, ktoré sa významne podieľajú na financovaní chlebového odvetvia. O tom, ako práve bankový sektor vníma budúcnosť agrárnej politiky, je aj náš rozhovor s JAROMÍROM MATOUŠKOM, vedúcim financovania agrobiznisu v UniCreditBank Slovakia a. s.
Aký je názor bankára na návrh Spoločnej agrárnej politiky EÚ na roky 2014 - 2020?
„Samozrejme, že našu banku podoba novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) mimoriadne zaujíma. Veď v agrárnom odvetví máme úvery v objeme 210 miliónov eur a spolupracujeme s 1800 poľnohospodárskymi subjektami. Ak vychádzam z toho, že objem priamych platieb do slovenského poľnohospodárstva predstavuje asi 350 miliónov eur ročne a banky majú v agrárnom odvetví viac ako 530 miliónov eur, tak z hľadiska financovania sú banky pre poľnohospodárov rozhodujúcim partnerom. To znamená, že majú právo i povinnosť agrárnu politiku v SR analyzovať, vyjadrovať sa k nej a určitým spôsobom ju aj ovplyvňovať. Návrh novej SPP nemôžeme pritom analyzovať iba z hľadiska jej vplyvu na celé slovenské poľnohospodárstvo, to by nebola dostatočná analýza. Musíme analyzovať dopady na každý jeden podnik. Len nadväzne na to sa dá hovoriť o dopadoch politiky na celý agrárny sektor.“
Máte už k dispozícii prvé výsledky uvedenej analýzy?
„Návrh SPP na roky 2014 - 2020 analyzujeme v dvoch etapách. V prvej etape sme analyzovali dopady novej agrárnej politiky na 54 vybraných veľkých podnikov. Ide o podniky s vysokou i nízkou zamestnanosťou, podniky pôsobiace v marginálnych i priaznivých prírodných podmienkach, podniky s vysokým podielom živočíšnej výroby i bez nej. Analyzovali sme vplyv prípadného zrušenia platieb na VDJ v roku 2012 a následne i dopady zastropovania platieb na každý veľký podnik. Postupovali sme podľa algoritmov pripravovaného nariadenia. V druhej etape budeme potom analyzovať všetkých klientov. Z prvej analýzy pritom vyplynulo, že zrušenie platieb na VDJ v roku 2012 by na 64 percent analyzovaných podnikov nemalo relevantný vplyv, na štvrtinu z nich by už malo vážnejší vplyv ale s tým, že ekonomika podnikov by tento výpadok zvládla. Len na 11 percent podnikov by to malo fatálny vplyv - ovplyvnilo by to ich likviditu, zásadným spôsobom obmedzilo jednoduchú reprodukciu a tým aj stabilitu podnikov. U rovnakého súboru podnikov sme analyzovali aj vplyv zastropovania a dospeli sme k záveru, že u 93 percent podnikov by bol dopad nulový a u zvyšných 7 percent len minimálny. To znamená, že na niektoré podniky bude mať rozhodujúci vplyv najmä zrušenie platieb na VDJ, pričom sa to prejaví v dlhom časovom období. A to je neprípustné, pretože to porušuje základné postuláty v zmluve ES o zabezpečení stability podnikov.“
Stotožňujete sa s výhradami poľnohospodárov voči návrhu z dielne Európskej komisie?
„Za dobrú správu považujem to, že nedôjde ku kráteniu rozpočtovej kapitoly pre poľnohospodárstvo. V únii boli totiž veľmi silné tlaky na to, aby sa rozpočet znížil až na 50 percent oproti stavu v roku 2010. Avšak zásadná požiadavka na vyrovnanie priamych platieb splnená nebola. Starým členským štátom sa sadzba na hektár mierne zníži a novým zasa mierne zvýši. Rozdiely medzi nimi budú však aj naďalej priepastné a zakladá sa tak nové obdobie rozdielnej konkurenčnej schopnosti štátov. V zásade sa dá povedať, že EK si s podporou Francúzka a Nemecka urobila čo chcela. Samozrejme, že v tomto prípade sú argumenty na našej strane, ale ako pragmatik si myslím, že tento návrh sa už zásadne meniť nebude. Na druhej strane, za svoje požiadavky musíme bojovať do poslednej chvíle. No teraz je najdôležitejšie, aby sme tu, na Slovensku, vzali rozum do hrsti a okamžite začali konať v medziach, v ktorých môžeme.“
Čo by ste teda navrhovali?
„Ak sa v budúcom roku zrušia platby na VDJ, prvovýroba príde o „cash“ v objeme zhruba 40 mil. eur oproti roku 2011. V prípade niektorých podnikov by bol výpadok príjmov z tohto titulu významný. To znamená, že banky sa musia čo najskôr dohodnúť, akým spôsobom sa spoločne vysporiadajú s tým, že úvery sú už poskytnuté, ale platba nebude. Riešením sú substitučné prevádzkové úvery na jestvujúce aktíva podnikov. Okrem toho, so štátnou exekutívou musíme nakonfigurovať náhradnú podporu na roky 2012 a 2013. Po nástupe novej vlády bude dôležité dohodnúť posilnenie rozpočtu kapitoly rezortu pôdohospodárstva aspoň o 50 mil. eur a vyriešiť tak najhlbšie dopady u podnikov so živočíšnou výrobou. Rezortné ministerstvo musí ihneď začať s prípravou možných scenárov dopadu novej agrárnej politiky priamo na podniky, respektíve tieto modely aplikovať na súbory podnikov. Svoj postup by pritom malo koordinovať so samosprávou, výskumnou sférou, ako aj s bankami. Banky musia včas rozpoznať smerovanie a názorovo pôsobiť na celý proces. V hre je viac ako 200 mil. eur úverov, ktoré sú nastavené na súčasnú štruktúru podpory. V súvislosti s novým formátom platieb od roku 2014 bude potrebné analyzovať a nastaviť parametre na vyplácanie priamych platieb i na poskytovanie LFA. Nie je to o juhu a severe. Je to o tom, že bude treba odstrániť „artefakty“ v podobe vyplácania významných objemov dotácií na neaktívne hospodárenie a na druhej strane významného objemu investičných podpôr pre podniky hospodáriace v produkčných podmienkach. Analýza skutočne ukazuje, že najpotrebnejšími beneficientmi by mali byť podniky s rozvinutou živočíšnou výrobou. Podstatné však je, aby sa s tým začalo hneď. Práve samospráva by sa v tejto etape mala chopiť iniciatívy a posunúť práce v exekutíve i výskumnej sfére. Banky sú pripravené pomôcť.“
Návrh, ktorý 12. októbra predstavila EK, však len minimálne hovorí o budúcom formáte a konfigurácii Programu rozvoja vidieka...
„Aj na tomto poli čaká štátnu exekutívu a samosprávu veľa práce. Je zrejmé, že bude nevyhnutné zásadne prehodnotiť predchádzajúci prístup SR k Programu rozvoja vidieka na roky 2013 - 2017 s tým, že v ňom nemožno pokračovať. Treba rozprávať o takých otázkach, ako sú maximálne limity projektov, ako aj o tom, či nezmeniť zameranie osí podpôr v prospech diverzifikácie (zvyšovania úrovne pridanej hodnoty), o podmienení vyplácania podpôr predložením spoločných projektov poľnohospodárov, či o obmedzení podpôr mimo prvovýrobu. Priestor na zmeny vidíme predovšetkým v tom, že sa musia zmeniť parametre v prospech efektívnych projektov a väčšej účasti a zodpovednosti hodnotiteľov na opodstatnenosti projektov. Podľa mňa by každý podnik mal mať stanovený účet podpôr na celé referenčné obdobie, napríklad vo väzbe na objem odpisov. Z tohto účtu by potom mohol, alebo nemusel, čerpať limity na prípravu projektov. Myslím si ale, že banky budú i naďalej pokračovať v podpore zmysluplných projektov, kým neproporčné a neefektívne projekty budú odmietať.“
Čo vám v návrhu novej agrárnej politiky najviac chýba?
„Z makroekonomického hľadiska je môj pohľad na zmeny agrárnej politiky EÚ veľmi rozpačitý a kritický. Predpokladal som, že EK a rozhodujúce štáty spoločenstva pochopia vývoj svetovej a európskej ekonomiky. Na ňu majú významný vplyv obrovské výkyvy hodnôt, cien, zmeny klímy a nadväzne na to i výkyvy príjmov, ktoré sa nedajú ničím nahradiť. To podniky mimoriadne oslabuje, pričom situácia sa neustále zhoršuje. Z tohto pohľadu je podporná sústava nastavená úplne nelogicky. Som sklamaný, že z celkového rozpočtu EÚ na kapitolu poľnohospodárstvo by sa iba dve percentá mali použiť na elimináciu výkyvov cien a rizík. Dnes sme svedkami toho, že volatilita cien dosahuje až 100 percent, pričom zvyčajne pád trvá dlhšiu dobu než zotavenie. A súčasne platí pravidlo, že z pádu cien agrárnych komodít profituje obchod, pretože udržiava ceny na jestvujúcej úrovni. Obchod, samozrejme, profituje i z rastu cien komodít, ktorý rýchlo premieta do svojej marže. Práve tu vidím časť zdrojov potrebných na financovanie fondov rizík a garancií. Tieto fondy by mali byť rozhodujúcou účasťou EÚ na stabilite odvetvia. To by však znamenalo, že sa úplne zmení formát agrárnej politiky. Agrárna politika na roky 2014 - 2020 mala rátať s tým, že bude dochádzať k čoraz väčším turbulenciám na trhu, ktoré treba eliminovať fondovou sústavou krytia rizík a turbulencií, a nie „cash transferom“ dotačných prostriedkov. Je zrejmé, že EÚ je plná kompromisov, ktoré prinášajú neefektívne hospodárenie s hodnotami i finančnými prostriedkami. Na druhej strane, verím slovenským poľnohospodárom. V uplynulom období dokázali, že vedia efektívne hospodáriť, a to napriek tomu, že podnikateľské prostredie nie je dostatočne rozvojové.“
