Šéf rezortu pôdohospodárstva Zsolt Simon by chcel v nasledujúcich troch rokoch zvýšiť počet pracovných miest na vidieku o 7 450 osôb, z toho 4-tisíc by malo pribudnúť v zeleninárstve a ďalšie tisícky v ovocinárstve. Pomohlo by to zvýšiť i produkciu ovocia a zeleniny, ktorá je v súčasnosti pokrývaná dovozom spoza hraníc.
Tieto zámery sa v zemplínskom regióne akosi nezarezávajú do myslí tých, ktorí dnes zeleninu pestujú. V situácii, do ktorej sa dostalo slovenské zeleninárstvo, najmä malí producenti, sú pre nich tieto vyhlásenia len propagačnou bublinou.
„Opatrenia v rezorte poľnohospodárstva sa nedajú robiť bez celkovej zmeny súčasného systému nielen na poliach, ale aj na vnútornom trhu. Tieto opatrenia sa k nám, menším pestovateľom zeleniny, nedostanú. Len spomeniem, ako sme boli obchádzaní kvôli „nakazeným uhorkám“. Bolo veľmi ťažké presvedčiť ľudí, že naše uhorky sú zdravé, keď sa v médiách spustila odstrašujúca kampaň. Západní producenti, najmä tí veľkí, si vydobyli náhradu a čo sa dostane k nám? Nič, ani cent. Zarobili poľskí a maďarskí pestovatelia, ktorí sú na tom oveľa lepšie, pretože u nich sú agrárne dotácie vyššie,“ hovorí Zlatica Kovaľová, pestovateľka zeleniny z Moravian v okrese Michalovce.
Predaj na priamo
Tohtoročnú úrodu zeleniny pri rieke Ondava poznačil ľadovcom, ktorý zničil cíby na kvalitnej cibuli a pažitke, ale aj petržlen a mrkvu. Nakoniec sa zelenina pozviechala a pestovateľom vrátila optimizmus. Ale len dovtedy, kým neprišli na rad zemiaky.
„Zemiaky máme pekné, zdravé a je o ne záujem. Cena, ktorú ponúkajú veľkosklady a obchodné reťazce, sa pohybuje na úrovni 10 - 15 centov. Predávajú ich však po 19 - 20 centov za kilogram. Mojou výhodou je, že moji dlhoroční zákazníci ostali na svojich požiadavkách, a zemiaky dávam priamo im. A to za rozumné ceny, ktoré rešpektujú. A ešte k zamestnanosti v oblasti pestovania zeleniny. Ako mám prijať do práce človeka, ktorý nikdy nebol na poli a nerozozná mrkvu od petržlenu a bojí sa dať ruku do hliny? A z čoho ho zaplatím?“ dodáva Zlatica Kovaľová.
Stály predajca zeleniny na michalovskom zeleninovom trhu Arpád Dőry z Veľkých Raškoviec (okres Michalovce) má na iniciatívy ministra pôdohospodárstva svoj názor. A nie je príliš optimistický v čase, keď desiatky predajných miest na tradičnom trhu pri zimnom štadióne sú neobsadené
Pochybný dovoz
„Dovolím si povedať, že malých zeleninárov takpovediac nemá nikto rád, a naša vláda už vôbec nie. Ešte som zo štátnej pomoci nevidel ani korunu či euro. Všade je veľa reči o biomase, agroturistike, ale to, že aj turisti, ktorí k nám prídu, potrebujú zdravú zeleninu, nehovorí nik. Dokonca mlčia aj tí, ktorí by nám mohli pomôcť. Stačí sa pozrieť v týchto dňoch po dedinách na juhu Zemplína. Takmer všade vidno nákladné autá s maďarskými poznávacími značkami so zemiakmi. Predávajú ich po 20 centov za kilogram v akomkoľvek množstve. Neprekáža to starostom, a tieto peniaze nechýbajú ani daňovému úradu. Ja chodím na 30 kilometrov vzdialený zeleninový trh do okresného mesta, investujem do pestovania zeleniny, do dopravy, platím predajné miesto a dane, a potom príde cudzinec a predáva s minimálnymi nákladmi. Nechýbajú štátu peniaze, ktoré od nás vyvezie?“ hovorí Zoltán Dőry.
Veľkoraškovský pestovateľ zeleniny má uzatvorené zmluvy so školami, s predškolskými zariadeniami či jedálňami v regióne. Musí stíhať trh, aj svojich zákazníkov.
„Je mi niekedy trápne dívať sa na pokútnych predajcov zeleniny z Maďarska a Poľska, ako lákajú našich ľudí na rôznych sídliskách, ale aj priamo v dedinách. Strážcom poriadku to asi neprekáža. Kým sa toto u nás nezmení, budú všetky opatrenia v prospech pestovateľov zeleniny len prázdnymi rečami,“ konštatuje na záver Zoltán Dőry.
ŠTEFAN VARŠANÍK
