Žatva bola od nepamäti akýmsi vrcholom poľnohospodárskeho roka, a na tom sa v podstate nič nemení. No kým v minulosti bol hlavnou témou samotný zber úrody, dnes ním je jej predaj. Na to, ako sa na začiatku žatvy vyvíja situácia na trhu, sme sa opýtali obchodníka s obilím JOZEFA REBRA.
Vývoj na trhu s obilím i s olejninami v období medzi vlaňajšou a tohtoročnou žatvou bol pomerne búrlivý. Ako by ste v krátkosti charakterizovali a čo z neho podľa vás vyplynulo? Zmenili sa pomery síl na trhu s obilím?
„Minuloročná úroda bola ovplyvnená nepriaznivým počasím v celej Európe, následným poklesom úrod a nízkou potravinárskou kvalitou obilia. To sa hneď po úrode prejavilo rastom cien, ktorý bol podporovaný zákazom exportu obilia z Ruska. Pod rast cien, až do februára tohto roku, sa podpísali aj špekulácie investorov na burzách. Následne nastúpili ekonomicko – politické vplyvy, ktoré ovplyvňovali ďalší vývoj. Najskôr to bol vplyv nehody atómovej elektrárne v Japonsku a jej možné dôsledky na svetový ekonomický vývoj, potom nepokoje v severnej Afrike, vyvolané - okrem iného - i vysokými cenami základných potravín. Európa hľadala riešenie pre Grécko a špekulanti uzatvárali otvorené pozície na burzách. Nasledoval prudký pokles cien a v rozpätí šiestich týždňov padla cena obilia na burze CBOT o 38 percent a na burze v Paríži o 25 percent. Cena repky klesla o 10 percent. Neskôr sa však ceny mierne zvýšili. Z tohto vývoja vyplynulo, že pre tvorbu ceny obilia nie je rozhodujúca len výška úrody a že klasický vzťah ponuka - dopyt a jeho vplyv na cenu stráca rozhodujúci vplyv. Čoraz väčší význam nadobúda politicko – ekonomická situácia vo svete a vznik náhodných situácií. To všetko sa potom v rukách špekulantov premieňa na vysokú volatilitu cien na burzách.“
Aký je podľa vás hlavný rozdiel medzi súčasnou situáciou a situáciou v rovnakom období minulého roku?
„Ak porovnávame situáciu na trhu s obilím a olejninami v minulom roku v tomto roku, možno nájsť určité paralely, z ktorých má najväčší význam opäť počasie. Tohoročné jarné suchá v niektorých častiach Európy a nepriaznivé podmienky v čase sejby tohtoročnej úrody už od začiatku vytvárali predpoklady nižšej úrody, čo sa v strednej Európe aj potvrdzuje. Rozdiel spočíva však v tom, že nie vo všetkých častiach Európy sa očakáva nepriaznivá úroda. Rekordné úrody sa očakávajú v Rusku, na Ukrajine, v Kazachstane a vyššie úrody oproti minulému roku budú i na Slovensku, v Maďarsku a v Čechách. Ak zoberieme do úvahy, že Rusko zrušilo zákaz vývozu obilia a ponúkne na trh 10 - 15 miliónov ton obilia, ďalších 5 miliónov ton ponúkne Ukrajina ako aj India, a výrazne vyššia ponuka sa očakáva aj zo strany Austrálie, takže ponuka na trhu s obilím bude výrazne vyššia ako vlani. To môže prechodne negatívne pôsobiť na cenu obilia, nebude to však znamenať výrazný cenový pokles.“
Žatva je už v plnom prúde a ako vravíte, úroda bude lepšia ako vlani. Aká podľa vás bude a ako to ovplyvní cenový vývoj i správanie sa pestovateľov a odberateľov?
„V Európe očakávame nižšiu úrodu obilia ako v minulom roku, avšak odhady jej výšky sa značne líšia. Je predpoklad, že sa urodí 125 - 135 miliónov ton obilia. V takomto širokom pásme sa pohybujú odhady. Na Slovensku i v okolitých krajinách očakávame vyššiu úrodu ako vlani. Oficiálne odhady hovoria zhruba o 25-percentnom náraste. Aktuálny vývoj žatvy dáva predpoklad nárastu úrody do 15 percent. Mali by sme zožať asi 2 milióny ton hustosiatych obilnín, čo znamená medziročný nárast o 350-tisíc ton. Doterajší zber repky avizuje slovenský rekord vo výnosoch, a to na úrovni viac ako 2,5 t/ha v priemere za celé Slovensko. Cenový vývoj obilia to ale neovplyvní, cena sa bude tvoriť v severnej Afrike, kde sa bude stretávať cenová ponuka čiernomorského regiónu a cena prebytkového obilia z Európy. Z Európy by sme mali vyviezť asi 10 - 12 mil. ton obilia oproti 18,3 mil. ton z vlaňajšej úrody. Cena potravinárskeho obilia ponúkaného v Rusku a v severnej Afrike sa momentálne pohybuje na úrovni 200 eur/t. Zdá sa, že najvyššiu cenu by mali dosiahnuť poľnohospodári vo svojom bezprostrednom okolí - u svojich najbližších odberateľov. Trh s obilím do konca kalendárneho roku bude trhom spracovateľa. V prípade olejnín je situácia iná. Teritoriálne sa javí nedostatok olejnín a situáciu bude treba riešiť dovozom. Nárast cien olejnín je limitovaný maržami spracovateľov, ktoré sú na hranici rentability a ďalší nárast cien môže viesť k obmedzeniu spracovania olejnín v regióne.“
Čo bude tento raz pre roľníkov výhodnejšie, predať úrodu hneď po žatve alebo počkať s predajom na neskoršie obdobie?
„Musíme si uvedomiť, že aktuálne trhové ceny obilia a olejnín dosahujú historicky najvyššie hodnoty počas žatvy. Ak chce niekto za danej situácie špekulovať a čakať na nárast ceny, odporúčam mu predať všetku úrodu a rovnaké množstvo tovaru nakúpiť na burzách. Roľník bude mať síce prázdne sklady, ale tovar bude vlastniť v listinnej forme na burze a môže ho pri náraste ceny kedykoľvek predať. V prípade fyzického predaja úrody odporúčam postupný mesačný predaj. Nesmieme však zabúdať, že v rámci Európy poľnohospodári „predpredali“ asi 35 percent z úrody obilia a polovicu úrody repky, čo dáva predpoklad plynulého zásobovania spracovateľov. Výsledky, ktoré prináša žatva v Európe ukazujú, že katastrofické scenáre o neúrode sa nenaplnia.“
Po cenovom boome v roku 2007/2008 sme z úst mnohých odborníkov počuli, že treba zabudnúť na nízke ceny obilia, no ani nie o rok už bola situácia celkom opačná. Kam podľa vás smeruje vývoj teraz? Je medzi týmito dvoma obdobiami nejaká paralela?
„Ak porovnávame stav v roku 2007/2008 a teraz, tak situácia je diametrálne odlišná. V roku 2007/2008 sme stáli na prahu svetovej ekonomickej krízy. Svetová spotreba a dopyt po poľnohospodárskych komoditách bol ohrozený. V súčasnosti sa svetové ekonomiky zotavili a je predpoklad nárastu spotreby. Spotreba a ponuka poľnohospodárskych komodít sú vyrovnané, ale oproti roku 2008 nastal mierny pokles svetových zásob. Ceny poľnohospodárskych komodít treba hodnotiť v 5-ročných cykloch a ak sa pozeráme na vývoj cien z tohto hľadiska, je tu veľký potenciál na postupný rast cien. Ten ale nemôže byť rýchlejší ako kúpna sila obyvateľstva, t. j. musí zodpovedať rastu svetovej ekonomiky. Hlavný vplyv na rast cien bude mať i naďalej nárast počtu obyvateľov Zeme, zvyšovanie životnej úrovne a spotreba obilia na výrobu biopalív.“
Z nášho poľnohospodárstva sa čoraz viac stáva odvetvie zamerané na produkciu obilnín či olejnín a ich vývoz bez ďalšieho spracovania. Považujete to za správne?
„Nie, nepovažujem to za správne. Slovensko sa stáva exportnou krajinou poľnohospodárskych produktov a stráca sebestačnosť v produkcii mäsa a iných potravinárskych výrobkov, ktoré sa z našich pultov vytrácajú. V súčasnej politicko-ekonomickej situácii v Európe znovu nadobúda význam otázka potravinovej bezpečnosti štátu. Potravinársky priemysel i živočíšna výroba, ktoré prinášajú nadhodnotu a zamestnanosť, sa nachádzajú v hlbokej existenčnej kríze, ktorú nie je možné prekonať bez zásahu štátu. Na druhej strane vznikajú nové spracovateľské kapacity zamerané na výrobu biopalív, ktoré umožňujú realizovať poľnohospodársku produkciu na území SR.“
Myslíte si, že by bolo správne, aby štát, respektíve EÚ vstupovali do trhu s obilím, napríklad vo „forme“ vytvárania akýchsi strategických zásob?
„Rozhodujúcu úlohu pri ovplyvňovaní trhu s obilím v Európe by mala zohrať EÚ, ktorá má alebo si môže vytvoriť vhodné nástroje. Únia by mala ovplyvňovať trh tak, aby vytvárala stabilné cenové trhové prostredie pri nákupe komodít, čo by sa mohlo prejaviť aj v stabilizácii cien potravín. Na poľnohospodárske komodity sa treba pozerať i z pohľadu ich strategického významu a schopnosti meniť politickú mapu sveta. Ceny sa v súčasnosti tvoria podľa cien komodít na burzách, ktoré slúžia ako investičné prostredie. Na burzách vládnu špekulatívni investori, ktorí tu zobchodujú 30- až 40-násobne vyššie objemy poľnohospodárskych komodít ako sa vo svete urodí. To vytvára na trhu obrovské cenové turbulencie, ktoré mnohokrát neodrážajú skutočný stav vecí. Burzy sa stali doménou špekulantov a nedávne stretnutie ministrov poľnohospodárstva G 20 v Paríži dalo slovami prezidenta Francúzska N. Sarkózyho jasný signál, že je nutné hľadať cesty, ako túto situáciu dostať pod kontrolu. Nechať také významné a strategické odvetvie len v rukách burzových investorov by bolo štátnickou nezodpovednosťou a Európa si to začína uvedomovať. Tvorba zásob s cieľom stabilizovať trh je jedna z významných ciest. Ďalšie sú napríklad zmeniť systém obchodovania na burzách, zaviesť mechanizmus spoľahlivej evidencie úrod a zásob v jednotlivých krajinách, ktorých nepresnosť, niekedy i zámerná, vyvoláva nerovnováhu medzi dopytom a ponukou. Ukazuje sa, že v súčasnom počítačovom svete dostáva princíp „trh všetko vyrieši“ veľké trhliny, ktoré sú riešiteľné len nadnárodnou reguláciou trhu.“
