Na prelome júna a júla sa príroda so zemplínskymi poľnohospodármi pohrala. Príval zrážok a chladného vzduchu priškrtil dozrievanie obilia. Napriek tomu sa žatva nezadržateľne blíži, a to nielen na juhu Zemplína, ale aj v jeho severnej časti.
V regióne však pretrvávajú aj obavy, dôvody sú pritom rôzne. Na Laboreckej vrchovine bola v ostatných týždňoch bilancia zrážok vyrovnaná, posledných 30 mm už bolo naviac. Tamojší poľnohospodári teraz očakávajú teplé dni, ktoré by oživili pozastavený priebeh dozrievania hustosiatych plodín.
„Porasty obilnín sú dobré, ukazuje sa slušná úroda. Predpokladom však je, aby dozrievanie nenarušila nepriazeň počasia. Súčasná cena obilia na svetových trhoch naznačuje, že tohtoročná žatva by mohla byť aj ekonomicky efektívna. Obavy ale vyvolávajú informácie o tom, že Rusko sa chystá dodať na európsky trh 12 miliónov ton obilia, čo by mohlo výrazne ovplyvniť ceny. V našej spoločnosti však nemáme podmienky na to, aby sme si dopestovali také množstvo obilia aké potrebujeme. Jednak preto, že máme špecifické pôdne aj geografické podmienky, ale aj preto, lebo nemáme dostatok skladovacích priestorov,“ hovorí Ján Nestor, konateľ spoločnosti Janes Medzilaborce.
Spoločnosť Janes je významným producentom mlieka a hovädzieho mäsa. V súčasnosti je väčšina dobytka na voľnej paši. Júnové dažde zabrzdili rast kultúrnych plodín, ale pomohli trvalým trávnym porastom.
„Podhorské pásmo Východných Karpát, v ktorom sa nachádza chotár našej spoločnosti, je vhodné na chov dobytka. To aj plne využívame. Ošetrujeme trávnaté plochy a investujeme do nich. Máme kvalitnú pašu, na ktorej vyrastá kvalitný dobytok. To si však vyžaduje značné investície. Je to vklad do pôdy, ktorú nám poskytuje okolitá príroda. My jej neostávame nič dlžní,“ dodáva Ján Nestor.
O pár desiatok kilometrov južnejšie je situácia iná. Aj to svedčí o tom, že globálne poveternostné zmeny, ktoré prebiehajú v súčasnom svete, nie sú len fámy. V duchu známeho príslovia – čo dedina, to novina.
Agrodružstvo Bystré hospodári na pôde, ktorá sa nachádza po oboch brehoch rieky Topľa. Zaoberá sa chovom hovädzieho dobytka a produkciou mlieka. Minulý týždeň si pripomenuli rok od dní, keď sa následkom veľkých dažďov rozvodnila Topľa a stovky hektárov pôdy ostalo pod vodou.
„V našom chotári i okolo neho spadlo v ostatnej júnovej dekáde 60 mm zrážok, čo pomohlo lúkam a pasienkom, ale na druhej strane nám spôsobilo aj starosti. Dažde boli lokálne a nárazové, polhodinové, ale intenzívne. Tie zahamovali vývoj vegetácie. Vlaňajšia jeseň bola ťažká. Ťažká bola aj sejba do zamokrenej pôdy, ale na vysušenie pôdy sme čakať nemohli. To sa odrazilo na kvalite ozimín, najmä na repke olejnej. Tá je nízka a nemá kvalitu z minulých rokov. Ani júnové dažde jej nepridali na dozrievaní. Paradoxom je, že na rozdiel od ostatných regiónov Zemplína, u nás začína repka dozrievať spolu s pšenicou. Je to ťažká situácia, pretože takýto stav by nám narušil koncepciu žatvy. V týchto dňoch sme už začali s desikáciou repky, pretože si to situácia vyžaduje. Čas jej zberu závisí od vývoja počasia,“ hovorí Miroslav Košč, agronóm Agrodružstva Bystré v okrese Vranov nad Topľou.
ŠTEFAN VARŠANÍK
