Európsky parlament odsúhlasil zastropovanie priamych platieb, Česi však napriek tomu ešte neskladajú zbrane.
Poslanci Európskeho parlamentu uplynulý týždeň schválili zavedenie horného limitu priamych platieb pre roľníkov v závislosti od veľkosti podniku. Keďže poľnohospodárske podniky v Českej republike majú z historických dôvodov vyššiu priemernú výmeru než predstavuje priemer celej EÚ, tamojší politici vytiahli do boja a chcú obmedzeniu priamych platieb zabrániť. Stanovisko parlamentu totiž neznamená, že je už rozhodnuté – návrh musí predložiť Európska komisia a konečné slovo bude mať Rada ministrov.
Zastropovanie (po anglicky tzv. capping) znamená, že každý poľnohospodár by síce dostával priame platby v stanovej výške na hektár, ale len do určitého finančného objemu. Tým by sa malo zabrániť tomu, aby veľké farmy odčerpávali peniaze na úkor drobných roľníkov. To však nevyhovuje krajinám, kde roľníci obhospodarujú väčšie výmery, a kde nie sú natoľko rozšírené malé rodinné farmy.
Prišli by o peniaze
To je okrem iných i prípad Českej republiky. Kým priemerná veľkosť poľnohospodárskeho subjektu v rámci EÚ činí 11,9 hektára, v Českej republike je to až 83,6 hektára. Ako sa uvádza v tlačovej správe ČSSD, pri strope 100-tisíc eur a priamej platbe vo výške 258 eur na hektár (plánovanej pre rok 2013) by tak českí roľníci prišli až o 59 percent platieb. Podľa iných výpočtov by tamojší poľnohospodári prišli o šesť až dvanásť miliárd korún, v závislosti od nastavenia stropu. Česi by neboli jediní, ktorým by presadenie návrhu ublížilo: Slovensko by podľa prepočtov prišlo o 57 percent platieb, Maďarsko o 31 percent a Nemecko zhruba o 20 percent platieb.
„Hlasovanie potvrdilo, že nálada v Európskom parlamente je naklonená obmedzovaniu podpôr zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky podľa veľkosti podniku, a tak českým roľníkom hrozí, že kvôli veľkostnej štruktúre podnikov budú oproti konkurentom z ostatných krajín znevýhodnení. My sme však pripravení naďalej tvrdo pracovať na tom, aby ministri poľnohospodárstva EÚ prípadné diskriminačné návrhy odmietli,“ uviedol po hlasovaní Európskeho parlamentu Juraj Chmiel, námestník ministra poľnohospodárstva ČR.
Český europoslanec Pavel Poc podal na pôde Európskeho parlamentu pozmeňovací návrh, za ktorý sa postavila viac než stovka jeho kolegov z rôznych členských štátov. „Som zdesený pokusom o vytvorenie nových diskriminačných podmienok. Zastropovanie priamych platieb je novou diskrimináciou členských krajín so špecifickým historickým vývojom, v dôsledku ktorého prevažujú poľnohospodárske podniky hospodáriace na väčších výmerách pôdy. Pritom tieto podniky plnia tie isté pravidlá a poskytujú rovnaké služby ako malé podniky v iných krajinách. Diskriminácia veľkých podnikov v dôsledku zastropovania môže vyvolať ohrozenie pracovných miest vo vidieckych oblastiach a potlačenie inovačného potenciálu,“ vyhlásil Pavel Poc.
Ide o diskrimináciu
K návrhu sa pridali i českí europoslanci Zuzana Roithová a Jan Březina: „Zastropovanie priamych platieb by bolo jasnou diskrimináciou veľkých fariem. Viedlo by k tomu, že veľké poľnohospodárske podniky sa budú i za cenu nárastu byrokratickej záťaže umelo štiepiť aby minimalizovali finančné straty. Na umelé a vynútené drobenie fariem by potom v konečnom dôsledku doplatilo európske poľnohospodárstvo ako celok,“ napísali v tlačovej správe.
Podpora europoslancov však nebola dostatočná a pozmeňovací návrh napokon neprešiel. Už predtým iniciovali zástupcovia ČR deklaráciu, ktorú podporilo i Slovensko, Taliansko, Nemecko, Rumunsko a Veľká Británia. „Doterajšie výsledky vyjednávacieho úsilia, ako napríklad spoločná deklarácia proti cappingu, ukázali, že intenzívne vyjednávanie a vysvetľovanie argumentov sa oplatí. Nezostáva nám nič iné, len českým europoslancom poďakovať za ich doterajšiu prácu a požiadať ich, aby nepoľavili ani v budúcnosti,“ zhrnul Ivan Fuksa, český minister poľnohospodárstva, s tým, že ešte nie je zďaleka dobojované.
Aj SR je proti
Podľa slov Gabriela Csicsaia, štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, na Slovensku je asi 14-tisíc subjektov, ktoré poberajú dotácie. Z toho zhruba 12-tisíc subjektov poberá dotácie v hodnote nižšej ako 5-tisíc eur, čo však z celkového obratu zodpovedá len 20 percentám a zvyšok pripadá na veľké podniky. Slovensko tak po ČR poberá druhé najvyššie priame platby na farmu v rámci EÚ.
Člen predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslav Maxon pre agentúru SITA uviedol, že v súčasnej situácii by zastropovanie platieb v EÚ neprešlo. „Situácia je zatiaľ taká, že je predpoklad, že stropy uplatnené nebudú, pretože jedna agrárna krajina, ktorú nebudem menovať, sa pridala do blokačného systému, ktorý je možné uplatniť," povedal Miroslav Maxon.
Situácia sa však podľa neho môže zmeniť, keďže v kuloároch sa špekuluje, že sa táto krajina postavila proti zavedeniu stropov zo špekulatívnych dôvodov, aby si zlepšila svoju vyjednávaciu pozíciu pri presadzovaní svojich požiadaviek. V súčasnosti tak Slovensko podľa M. Maxona má spojencov proti zastropovaniu priamych platieb, či ich bude mať aj pri definitívnom rozhodovaní Európskej komisie, je však otázne.
MARÍNA URBÁNKOVÁ
