Na počiatku tohto týždňa som videl taký porast pšenice, že aj oko neodborníka muselo zaplesať. Vysoký, hustý, dobre odnožený, s parádnym klasom, ktorý sa po pomerne výdatnom, avšak pokojnom daždi spred niekoľkých dní môže dosýta donalievať.
Pšeničné steblá, zakončené hrdými klasmi, stáli v pozore sťa dobre vyzbrojené a do sýta živené vojsko pred vojenskou defilírkou. Ako by čakali povel... a festival sa môže začať.
Pri pohľade na taký porast by pookriala duša nejedného z členov niekdajšieho klubu šesťdesiatkárov. Tí skôr narodení agronómovia či predsedovia družstiev vedia, o čom je reč. Samozrejme, korene tejto reminiscencie siahajú do obdobia, kedy šesťtonové čiže šesťdesiatmetrákové úrody z hektára na Slovensku neboli až takou
zvláštnosťou.
Aj dnes sa nájdu firmy, kde si aj v tohtoročnej žatve môžu trúfať na vyššie uvedenú smelú métu. A nádejných porastov je teraz, v predvečer žatvy, určite v každom z ako tak produkčných okresov viacero. Aj preto je predžatevné chvenie a ľahká nervozita v podnikoch celkom namieste. U roľníka nie je taký pocit ničím nezvyčajný. Má ho v génoch.
Už o pár dní sa začne žatva, výsledky ktorej môžu podstatne ovplyvniť ekonomiku vo viacerých podnikoch.
BOHUMIL URBÁNIK
