V posledných rokoch sme čoraz častejšie svedkami veľkých extrémov počasia a ani tento rok nie je výnimkou.
V zimných mesiacoch spadla v niektorých regiónoch južného Slovenska menej ako tretina obvyklých zrážok. Začiatok jari bol zasa sprevádzaný teplotnými výkyvmi. Od polovice marca sa vyskytujú nadpriemerné teploty, v niektorých týždňoch až o 5 °C vyššie oproti normálu. Tieto teplé vlny bývajú len na krátke obdobie prerušené miernym ochladením.
Zrážky mávajú prevažne prehánkový a búrkový charakter a sú nerovnomerne rozdelené. V apríli spadlo na južnom Slovensku menej ako 50 percent zrážok v porovnaní s dlhodobým priemerom a deficit sa neustále prehlboval aj počas mája. Koncom mája a začiatkom júna vystupovali teploty niekoľko stupňov nad normál, v dôsledku čoho sa zvýšila potenciálna spotreba vody na výpar a vlahová potreba plodín.
Aj v minulom týždni sa územím SR prehnala vlna silných prehánok a búrok. Počas tohto týždňa začali teploty vzduchu opäť rásť a výrazne sa tak zvýšila aj vlahová potreba plodín.
Na základe toho možno povedať, že potreba zavlažovania môže pretrvávať na Záhorskej nížine, na juhu a v centrálnej časti Podunajskej nížiny a vo východnej časti Východoslovenskej nížiny. Ide najmä o zavlažovanie poľnej zeleniny – zeleného hrášku, intenzívne rastúcich priesad papriky, rajčiakov, kapusty, zeleru a prípadne zeleniny vysiatej z priameho výsevu. Treba tiež pokračovať v zavlažovaní zemiakov (veľmi skorých odrôd), cukrovej repy, slnečnice a kukurice.
V prípade špeciálnych plodín sa dá tvrdiť, že v tomto roku opäť dochádza k rýchlejšiemu nástupu fenologických fáz, a to asi o 10 až 14 dní v porovnaní s dlhoročnými pozorovaniami. Napríklad tzv. júnové opadávanie nevyvinutých plôdikov sa takmer ukončilo do konca mája.
Pestovateľom ovocia pripomíname, že najdôležitejšiu závlahovú dávku treba dodať v kritickom období vývoja ovocných drevín a takou je súčasný maximálny nárast plodov. Ten prichádza po opadnutí nevyvinutých plôdikov a po štarte maximálne intenzívneho rastu plodov. Platí to najmä pre jablone a hrušky, ale aj pre kôstkoviny – marhule, broskyne, slivky.
Vzhľadom na blížiaci sa zber treba ukončovať zavlažovanie egrešov, ríbezlí a malín. Jahody končia obdobie rodivosti, neskoršie odrody treba zavlažovať každé tri dni; teraz to ale môže byť aj každé štyri dni, a to vzhľadom na zníženú vlahovú potrebu v dôsledku premenlivých teplôt vzduchu.
Vymenované plodiny sa nachádzajú vo fáze intenzívneho rastu a vyžadujú si spoľahlivý prísun vlahy, ktorý vo vyššie spomenutých regiónoch nie je zaistený atmosférickými zrážkami. Vplyv na úvahy o zavlažovaní môžu mať aj meteorologické prognózy, hovoriace o pretrvávajúcej premenlivej oblačnosti, ktorá môže vyvrcholiť zrážkovou činnosťou, sprevádzanej najvyššími dennými teplotami nad 25˚C.
RNDr. JOZEF TAKÁČ, PhD.
Ing. JÁN HRÍBIK, CSc.
VÚPOP Bratislava
