Kým ešte pred pár týždňami avizovala česká vláda zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) v prípade potravín zo súčasných desať na dvadsať percent, s tým, že vybrané položky mali tvoriť výnimku, dnes už je všetko inak.
Podľa súčasného scenára by sa od budúceho roku mala základná sadzba dane zvýšiť na 14 percent, a o rok neskôr by malo dôjsť k zjednoteniu všetkých sadzieb na 17,5 percenta. Nebudú sa povoľovať žiadne výnimky, a to ani na základné potraviny, čo by Českú republiku zaradilo medzi krajiny s najvyšším zdanením potravín v Európskej únii.
Zmeny sa nebudú týkať len potravín, ale napríklad i liekov, tepla či kníh. Česká vláda sa týmto spôsobom snaží získať peniaze na dôchodkovú reformu. „Prakticky vo všetkých európskych krajinách, s výnimkou Dánska a Slovenska, je na potraviny aplikovaná znížená DPH, v mnohých krajinách i v dvojitej výške – znížená na potraviny a ďalej znížená alebo i nulová na vybrané základné potraviny,“ povedala Dana Večeřová z Potravinárskej komory ČR.
V prípade, že by sa vláde podarilo presadiť zvýšenie DPH na úroveň 17,5 percenta, Česká republika by sa v rámci EÚ zaradila vo výške dane na potraviny na tretie miesto, za Dánsko, kde táto daň predstavuje 25 percent, a Slovensko, kde sadzba DPH dosahuje 20 percent.
Proti zdražovaniu potravín sa stavia nielen verejnosť, ale i poľnohospodári, výrobcovia potravín a obchodníci, ktorí sa boja poklesu domácej produkcie, zníženia tržieb a zvýšenia dovozu.
„Výsledkom bude významné a dlhodobé, prípadne i trvalé narušenie trhu v ČR, s ekonomickými dopadmi na podnikateľskú sféru i objem inkasovaných daní, s trvalým poškodením konkurenčnej schopnosti českého potravinárskeho priemyslu a poľnohospodárstva,“ uviedla Dana Večeřová. Ako dodala, napríklad na Slovensku sa po zavedení jednotnej sadzby dane prepadol predaj niektorých druhov potravín až o 30 percent.
Členovia Českomoravského zväzu mliekarenského tvrdia, že zavedenie vyššej dane a následné zdražovanie potravín existenčne ohrozí českých roľníkov. Už teraz sa do Čiech dováža takmer 40 percent mliečnych výrobkov na trhu, a mliekari predpokladajú, že sa toto číslo ešte zvýši, keďže výrobky z krajín s nižšou daňou budú pre spotrebiteľov lákavejšie.
Mliekari varujú, že zvýšenie cien výrobkov z dôvodu zvýšenia DPH, povedie k tomu, že spotrebiteľ sa bude pri nákupe orientovať skôr na lacnejšie výrobky, ktoré môžu mať horšiu výživovú hodnotu a kvalitu, čo môže znamenať nevyváženú stravu i ďalší nárast obezity v českej populácii, ktorá je už dnes doslova alarmujúca.
Ďalším negatívnym efektom zvýšenia DPH na potraviny bude podľa Zväzu obchodu a cestovného ruchu ČR i to, že obyvatelia pohraničných oblastí budú vo väčšej miere chodiť na nákupy za hranice. S výnimkou Slovenska by totiž okolité štáty mali niekoľkonásobne nižšiu daň: v Nemecku dosahuje DPH u potravín 7 percent, v Rakúsku je to 10 percent, v Poľsku 8 percent, pričom v prípade základných potravín sa uplatňuje znížená päťpercentná sadzba.
Potravinárska komora ČR požaduje, aby vláda pred prijatím konečného rozhodnutia vypracovala analýzu prínosov a rizík zvažovaného scenára.
„Sústavné zmeny navrhovanej sadzby DPH – pôvodne 20 percent, teraz 14, respektíve 17,5 percenta, svedčia podľa Potravinárske komory ČR o neexistencii akejkoľvek serióznej analýzy, ktorá by na základe ekonomických ukazovateľov stanovila optimálnu výšku DPH, a pôsobia dojmom úplnej nesystémovosti v rozhodovaní. Podnikateľov tieto meniace sa rozhodnutia udržiavajú v absolútnej neistote ohľadne budúceho rozvoja ich podnikania i pri rozhodovaní, či a do čoho majú investovať,“ uviedli predstavitelia Potravinárskej komory ČR.
