Slovenskí hydinári upozorňujú na stále sa zhoršujúcu situáciu v hydinárskom priemysle. Súčasná situácia je podľa slov predstaviteľov Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) najhoršia za posledných 20 rokov.
V obchodoch možno už čoskoro nenájdeme žiadnu slovenskú hydinu. Podobne ako mliekari, aj naši hydinári sú údajne na kolenách. V niektorých chovoch preto už zastavili výrobu. Za kurčatá či vajcia nedostávajú dosť peňazí, aby prežili.
„Na Slovensku ako v jedinej krajine EÚ klesá výroba hydiny. Zaznamenali sme 40-percentný pokles vo výrobe hydiny a hydinového mäsa. Z popredných miest sme sa dostali na 22. miesto v rámci krajín Európskej únie,“ konštatoval Timotej Husár, predseda predstavenstva ÚHS.
Objem výroby jatočnej hydiny na Slovensku klesol zo 127-tisíc ton v roku 2002, na minuloročných 63-tisíc ton. V dôsledku toho dosiahol výpadok v tržbách 122,5 milióna eur, a štát prišiel na dani z pridanej hodnoty o 24,5 milióna eur. Spolu s poklesom veterinárnych poplatkov, znížením zamestnanosti a zvýšenými nákladmi štátu na sociálne dávky však celkový negatívny vplyv úpadku hydinárskej výroby na štátny rozpočet predstavuje až 35,7 milióna eur.
Poľsko sa vzmáha
S výnimkou Českej republiky je všade okolo nás hydinárska výroba na vzostupe; v Poľsku sa dokonca zvýšila až o 38 percent. „Tamojší producenti, opierajúci sa okrem rôznych skrytých podpôr o určitú cenovú úroveň na vnútornom trhu, vyvážajú nadprodukciu lacnejšie, a tým stláčajú aj naše ceny. Cenové aspekty sú pre obchod stále kľúčové, dokonca viac, ako kvalita predávaného tovaru. Na kolená nás teda nezráža kríza, ale priveľká otvorenosť slovenského trhu, politika obchodných reťazcov, nedostatky v legislatíve, prípadne jej nedôsledné uplatňovanie a nezáujem štátnych orgánov o riešenie problémov hydinárskeho sektora v minulosti,“ uviedol šéf ÚHS.
Štruktúra spotreby hydinového mäsa u slovenského spotrebiteľa sa tak v posledných rokoch zmenila v prospech dovážaných produktov, ktoré nie sú pod takou kontrolou ako na Slovensku. Podľa T. Husára kvalitné slovenské hydinové mäso nemôže cenovo konkurovať iným krajinám, keďže dotácia na Slovensku je 244 eur za hektár pôdy, pričom v iných krajinách EÚ dosahuje dotácia aj 800 eur za hektár, a sú tam aj skryté formy dotácie.
Najnižšia cena
Skutočnosť, že obchodníci aj spotrebitelia jednoznačne uprednostňujú pri výbere kurčiat či vajíčok najnižšiu cenu, má likvidačne dôsledky na slovenských chovateľov aj spracovateľov hydiny.
„Na Slovensku sa ročne predá okolo 30-tisíc ton hydiny pochádzajúcej z dovozov, o ktorých štát nemá prehľad,“ tvrdí T. Husár. Slováci teda skonzumujú pomimo 20 kilogramov vykazovaných v oficiálnej štatistike, ďalších 6 kilogramov pochádzajúcich z iných krajín, najčastejšie z Poľska. Hydina prúdi na Slovensko aj z Maďarska, kde však tiež funguje prebaľovanie. Z Poľska príde mäso do Maďarska, tam sa prebalí a ide na slovenský trh ako maďarské, ktoré je u nás predsa len viac akceptované ako poľské.
To, že hydine z dovozu nedokážu slovenskí výrobcovia cenovo konkurovať odôvodňujú výrobcovia aj tým, že im rastú náklady. Vyššie náklady majú aj chovatelia hydiny. Po stopercentnom raste cien krmív sa stala výroba hydiny nerentabilnou a haly aj najväčších chovateľov zostali prázdne. V obchodoch však čerstvé kurčatá nechýbajú a predávajú sa za nezmenenú cenu 2,29 eura za kilogram.
Slovenskí hydinári upozorňujú na blížiace sa zdražovanie hydinového mäsa a vajec. Tento sektor už podľa hydinárov vyčerpal všetky svoje rezervy a je dlhodobo finančne poddimenzovaný. „Pokiaľ máme dobré informácie, tak obchodníci už dostali od začiatku marca nové zvýšené ceny. Sme postavení do situácie, že buď budeme vyrábať alebo zastavíme výrobu,“ povedal T. Husár. Aké zvyšovanie cien hydiny či vajec môžu spotrebitelia očakávať, slovenskí hydinári zatiaľ nevedia presne vyčísliť.
Spotreba mäsa
Súčasná priemerná spotreba hydinového mäsa na Slovensku je 19,5 kilogramu na obyvateľa za rok, pproti priemernej spotrebe napríklad v Českej republike (25 kilogramov hydiny) zaostáva SR o šesť kilogramov na obyvateľa.
Keďže obidve krajiny majú za sebou dlhý spoločný kultúrny a historický vývoj, predstavitelia ÚHS predpokladajú, že porovnateľná by v nich mala byť aj úroveň spotreby hydinárskej produkcie. Veľký rozdiel v oficiálnych štatistických údajoch pripisujú na vrub rozsiahlych ambulantných predajov, v rámci ktorých sa na slovenský trh dostáva neoznačené a orgánmi potravinového dozoru neskontrolované hydinové mäso zo zahraničia.
