Vo februári 2001 sa pre mnohých britských roľníkov začalo najťažšie obdobie v ich profesionálnom živote. Vypukla vtedy epidémia krívačky a slintačky. V snahe zabrániť ďalšiemu šíreniu tohto ochorenia museli britskí farmári zahubiť vyše šesť miliónov hospodárskych zvierat.
Slintačka a krívačka je choroba, ktorá sa síce na človeka neprenáša, no spôsobuje prudký pokles úžitkovosti zvierat. Aby sa predišlo vážnym ekonomickým stratám, treba proti jej šíreniu okamžite a razantne zakročiť.
Keď 19. februára 2001 objavili britskí veterinári v Essexe prvé zviera nakazené touto chorobou, museli všetci zúčastnení rýchlo konať. Európska únia uvalila embargo na vývoz britských ošípaných, oviec i dobytka, a britské ministerstvo poľnohospodárstva vydalo kontroverzné nariadenie, aby sa usmrtili všetky zvieratá v trojkilometrovom okruhu od každej farmy, kde bola zistená nákaza.
Epidémia sa rýchlo šírila a na pomoc s likvidáciou zvierat musela byť povolaná armáda. Bez toho, aby sa zisťovalo, či boli zvieratá naozaj nakazené alebo nie, sa na horiacich hraniciach naprieč celou Britániou ocitlo vyše šesť miliónov zvierat.
Pre mnohých britských farmárov znamená epidémia krívačky a slintačky, ktorej neslávne výročie si v týchto dňoch pripomínajú, doživotnú traumu. Veľa z nich síce dostalo od štátu finančnú kompenzáciu (jej celková výška presiahla tri miliardy libier), no k poľnohospodárstvu sa už vrátiť nedokázali. Vyše tritisíc roľníkov so svojou činnosťou nadobro skončilo, iní zmenšili rozsah hospodárenia a diverzifikovali výrobu.
Jednou z tých, ktorá nedokázala opätovne zaplniť prázdne stajne, bola i Jackie Thomasová z Walesu. Hospodárske budovy zmenila na prázdninové domčeky a tie teraz prenajíma turistom. „Zvykla som byť farmárkou, teraz som upratovačkou,“ zhrnula Jackie Thomasová pre britský denník Daily Post. „Určitým spôsobom je to dobré, pretože to znamená, že už nikdy nebudeme musieť prejsť niečím podobným,“ dodala, spomínajúc na horiace pyramídy zvierat.
„Pre množstvo z týchto ľudí to nebol len biznis, bolo to ich povolanie. Strávili roky budovaním rodokmeňov neoceniteľnej hodnoty. Práca celých generácií vyšla navnivoč a bola spálená priamo pred ich očami,“ povedal pre denník Daily Record Jim Walker, ktorý v tom období predsedal Národnej farmárskej únii v Škótsku.
„Padlo rozhodnutie utratiť celé stádo dobytka – nemali ani najmenšie príznaky choroby, boli usmrtené len preventívne. Nasledujúci deň prišli výsledky a boli negatívne. Rodina bola zničená, lebo na likvidáciu nebol dôvod. Keby boli zvieratá aspoň choré, bolo by jasné, že to musíme dostať pod kontrolu, ale usmrtiť ich a potom zistiť, že to nemalo žiaden dôvod, bolo demoralizujúce. Bola to taká škoda, emocionálna i ekonomická,“ citovali noviny Wales on Sunday Briana Waltersa, viceprezidenta Farmárskej únie Walesu.
Britské roľnícke rodiny utrpeli v tom období vážnu traumu, ktorú ani dodnes neprekonali. Podľa výskumu uskutočneného vo Walese trpeli takmer dve tretiny sledovaných poľnohospodárov depresiou, úzkosťou a posttraumatickým stresom.
Článok nájdete aj v 8. čísle Roľníckych novín
