V minulom týždni sme spolu s kolegom absolvovali jedno užitočné a podnetné stretnutie.
V kresle štátneho tajomníka oproti nám sedel človek, ktorý bez okolkov a zbytočných, nič nehovoriacich fráz odpovedal na otázky. Vecne a jasne, zrozumiteľne a konkrétne. A nanajvýš otvorene. Radosť počúvať.
Už po prvých minútach sa potvrdili moje očakávania, že budeme mať do činenia s odborníkom, ktorý vie, čo chce. S pragmatikom, ktorý nenaháňa mátohy, ale hľadá riešenia. S človekom, čo má z viacročnej praxe dobre zmapovanú situáciu, v ktorej sa ocitlo naše agrárne odvetvie, ale okrem analýzy mu nie je cudzia ani syntéza. A teda ani hľadanie východísk zo súčasného agrárneho bludiska.
Ten pán vyznáva sympatickú zásadu, že vždy sa dá niečo robiť. Lebo nikdy nie je všetko stratené. A ak jestvuje čo i len maličká brána, ktorá by mohla viesť k úspechu, treba na ňu vytrvalo klopať. A aj tú najmenšiu šancu treba využiť na to, ako aj zhora, z úrovne ministerstva, pomôcť chlebovému odvetviu.
Komu dal Pán Boh úrad, tomu dal vraj aj rozum. Škoda, že to neplatí aj inak. Napríklad takto: Komu dal Pán Boh viac rozumu, tomu by vrchnosť mala dať väčšie kompetencie.
BOHUMIL URBÁNIK
