Štyridsať až päťdesiat percent zákazníkov v predajniach biopotravín tvoria podľa odborníka na biopotraviny Jozefa Litvaja mladé mamičky.
Záujem o takýto typ potravín podľa slov Jozefa Litvaja v poslednom čase stúpa, rodičia chcú totiž deťom poskytnúť potraviny v najvyššej kvalite. „Od začiatočnej neznalosti a nedôvery sa trh a správanie zákazníkov posunulo. Dopyt po biopotravinách rastie síce pomaly, ale predsa," konštatoval Jozef Litvaj pre TASR.
Medzi stálice u zákazníkov patria biocestoviny, múky, čerstvé potraviny, koreniny a byliny, tofu, mliečne výrobky, detská výživa, sušené plody bez chemikálií či ovocné šťavy.
Škála slovenských biopotravín však podľa J. Litvaja zatiaľ nemôže konkurovať zahraničným ponukám, pretože slovenský trh s prvovýrobcami biopotravín je pomerne chudobný.
„Máme tu výrobcov, ktorí sa dajú spočítať na prstoch rúk. Ako prvovýrobcovia ponúkajú len svoje produkty a nie polotovary alebo už hotové spracované produkty, ktoré by distribútori radi uvítali a uviedli na slovenský trh," podotkol odborník s tým, že tento deficit sa nahrádza dovozom.
„Čaje a múky sú základné komodity, ktoré ponúkajú slovenskí výrobcovia. Bio sa však dá vyrobiť aj chlieb, pečivo, čokoláda, zmrzlina, cukrovinkové výrobky. Biokôš zo slovenských výrobkov je zatiaľ poloprázdny," zhodnotil J. Litvaj.
Zahraničné biopotraviny sú podľa jeho názoru pre slovenských zákazníkov príťažlivejšie práve pre svoju rozmanitosť. Napríklad na nemeckom, anglickom alebo francúzskom trhu je ponuka biopotravín a konvenčných potravín v obchodoch v pomere 1:1.
„Sortiment biopotravín v zahraničí je naozaj obrovský a výrobcovia sa usilujú zaujať nielen zložením výrobku, ale aj obalom," uviedol J. Litvaj.
Podľa Kataríny Babinskej z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave sú biopotraviny v porovnaní s konvenčnými pre človeka prospešné. „Chemickými rozbormi sa zistilo, že majú vyšší obsah ochranných živín, napríklad vitamínov alebo vlákniny, sú taktiež bohatšie na cenné antioxidačne pôsobiace látky," dodala.
Ľudia, ktorí pravidelne konzumujú biopotraviny navyše poukazujú aj na ich lepšiu chuť v porovnaní s konvenčnými potravinami. Podľa K. Babinskej však ani tradičné potraviny, napriek tomu, že majú vyšší obsah cudzorodých látok, nemôžeme považovať za škodlivé. Ich obsah je daný hygienickými normami a predstavujú len malé množstvo, ktoré ani pri pravidelnej konzumácii nespôsobuje bezprostredné poškodenie zdravia.
„Ak však predsa len máme možnosť menej zaťažiť organizmus, konzumácia biopotravín je správnou voľnou," dodala odborníčka na výživu.
Biopotraviny a zdravá výživa majú k sebe blízko. S ich zaraďovaním do detského jedálnička treba podľa J. Litvaja začať hneď pri prechode dojčenia na tuhú stravu. „Zeleninové a ovocné príkrmy môžeme vyrábať z produktov od pestovateľa, ktorého si vyhľadáme v blízkom okolí. Vieme, čo kupujeme a máme záruku, že produkty sú vždy čerstvé. To je schodná cesta ako s biopotravinami začať," vysvetlil odborník.
Matky dnes už podľa jeho slov uvažujú aj o tom, ako potraviny zdravo pripraviť. „Keď už vyberú biopotravinu, rozhodne ju nebudú prepekať, vyprážať, ale usilujú sa o zachovanie všetkých jej cenných látok. V rámci stravovania sa snažia v deťoch vypestovať zdravé návyky, konštatoval odborník s tým, že na tento aspekt konzumácie biopotravín sa často zabúda.
Navyše ich konzumácia má aj environmentálny aspekt. „Kúpou biopotravín pomáhame zlepšovať aj životné prostredie," dodal J. Litvaj.
