Lepšie neskoro ako nikdy, pomysleli sme si pred pár dňami, keď sme sa dozvedeli, že predstavitelia ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a zástupcovia Rady poľnohospodárskych samospráv v SR predsa len podpíšu stanovisko ohľadne spoločnej rokovacej pozície SR s Európskou úniou, týkajúcej sa reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2013.
Lebo - čo si budeme maľovať pod nos medové motúzy - istý čas to tak vôbec nevyzeralo. V susednej Českej republike, s ktorou sa tak často, tak radi a neraz aj tak hlava - nehlava porovnávame, podpísali relevantní predstavitelia podobný dokument ešte v minulom roku. Ak nás pamäť neklame, bolo to 10. decembra. Presne týždeň po pamätnom stretnutí predstaviteľov agrárnych samospráv z krajín novej "európskej dvanástky" v Brne, na ktorom sa samosprávy dohodli na spoločnom postupe.
Českí roľníci už v decembri ukázali, že nemajú väčší problém dohodnúť sa nielen s relevantnými kolegami v únii, ale ani na národnej úrovni, S predstaviteľmi vlády, ktorá - povedané slovami prezidenta Agrárnej komory Českej republiky Jana Velebu - v tomto prípade "opustila krajne liberálne pozície", čo v otázkach poľnohospodárstva obvykle zastáva, a stotožnila so stanoviskami svojich roľníkov. A zdravého sedliackeho rozumu.
U nás, na Slovensku, sme sa podobným príkladom dlho nemohli pochváliť. A na tému súčinnosti poľnohospodárskych samospráv či nebodaj jej najreprezentatívnejšej zložky - Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory - a partnerského ministerstva pôdohospodárstva sa dlho nedalo nič pozitívne a ani konkrétne napísať.
Aj keď z neoficiálnych zdrojov, takpovediac z kuloárov, vieme, že rokovania prebiehali. Ani ministerská a ani samosprávna strana sa však neponáhľali s ich verejným oznámením či nebodaj s komentovaním ich výsledkov.
Z dobre informovaných a doteraz spoľahlivých zdrojov, ktoré si však neželajú byť menované, vieme aj to, že dlho to vyzeralo tak, že žiadne výsledky a spoločné stanovisko ani nebude. Ak máme byť konkrétnejší, ešte na nedávnom stretnutí predstaviteľov agrárnych samospráv s ministrom Zs. Simonom, ktoré sa uskutočnilo takpovediac v posledných hodinách minulého kalendárneho roka, sa minister do podpisu spoločnej pozície stále nehrnul. A údajne sa odvolával na skutočnosť, že on už všetko, čo od neho záviselo, vyjadril spoločným stretnutím s kolegami - ministrami z krajín V-4 plus ministrami Rumunska a Bulharska, ktoré vyústilo do Bratislavskej deklarácie.
Pár dní po nástupe nového roka však už bolo všetko inak. Aj preto nás náhly oznam o chystanom podpise spoločnej pozície prekvapil. Samozrejme, príjemne. Zdá sa nám irelevantné zamýšľať sa či dokonca pátrať po tom, čo spôsobilo takú z nášho pohľadu náhlu zmenu stanoviska jednej zo zúčastnených strán. Dôležité je, že k nej a k podpisu vôbec došlo.
Koniec koncov, nám, ľuďom v krajine pod Tatrami, nezriedka všeličo dlhšie trvá. O to trvácnejšie však potom bývajú výsledky. Dúfajme, že ani tento prípad nebude výnimkou. A že modus hľadania a nachádzania spoločných ministersko - samosprávnych východísk v dôležitých otázkach bude pokračovať. A zažije nejednu reprízu.
BOHUMIL URBÁNIK, Roľnícke noviny č.5/2011
