Niekedy sa možno zdá, že sa až príliš venujeme operatívnym problémom a otázkam všedného dňa. A pritom múdry manažér sa snaží aspoň jedným očkom dovidieť aj za povestný roh. Tak trochu nahliadnuť do nie príliš vzdialenej budúcnosti. Aj preto sme niekoľkým agrárnym osobnostiam v rámci ankety, ktorá bude mať voľné pokračovanie, položili na prvý pohľad triviálnu otázku:
Ako bude podľa vášho názoru vyzerať slovenské poľnohospodárstvo v roku 2020?
PETER BIELIK, rektor, Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra:
„Scenár EU pre ďalšie desaťročie poskytuje prehľad primárnych premenných, ktoré musí naša vidiecka a poľnohospodárska politika brať do úvahy. Sú to a) štruktúry vidieckej demografie, b) poľnohospodárska technológia, c) poľnohospodárske trhy, d) prírodné a sociálne obmedzenia kladené na využívanie pôdy, ktoré budú determinovať poľnohospodárstvo do roku 2020. Sociálne a ekonomické faktory, podmienené úrovňou národnej ekonomiky, môžu mať významní vplyv na tieto primárne premenné a ovplyvňovať postavenie a úlohu poľnohospodárstva v ďalšom desaťročí. No budú to aj klimatické zmeny, ktoré môžu viesť k zodpovedajúcim zmenám štruktúr obrábania pôdy a využívania prírodných zdrojov. 10-ročný hospodársky plán Európskej komisie „Európa 2020“ preto bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou ďalekosiahle následky pre poľnohospodárstvo, pretože sa zakladá na vízii ekonomiky s nízkymi emisiami uhlíka.
V kontexte európskeho poľnohospodárstva, slovenské poľnohospodárstvo ako sektor národného hospodárstva musí byť predovšetkým všestranné, trvalo udržateľné a konkurencieschopné. Musí byť schopné udržiavať vidiecku krajinu, chrániť prírodu a reagovať na požiadavky spotrebiteľa týkajúce sa kvality a bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia a zabezpečenia blahobytu zvierat. Koncepcia „multifunkčného poľnohospodárstva“ zdôrazňuje prepojenie medzi poľnohospodárstvom a celkovým rozvojom vidieka. Nepovažuje ho len za producenta potravín a vláknin (a prípadne vo zvýšenej miere aj paliva) ale za odvetvie, ktoré prispieva k bohatstvu a rozmanitosti krajiny a zároveň je prínosom pre jej kultúrne a prírodné dedičstvo a životaschopnosť vidieckej ekonomiky. Aj z toho dôvodu prevláda názor, že poľnohospodárstvo zohráva v celkovej regionálnej ekonomike len malú úlohu a v mnohých vidieckych regiónoch už v súčasnosti nie je a ani nebude hlavným hnacím motorom ekonomiky.
Nové výzvy pred poľnohospodárstvom stoja však v súvislosti s vývoj bioenergie. Poľnohospodárstvo disponuje významným potenciálom biomasy odvodenej z plodín, čo bude mať nemalý vplyv na využitie poľnohospodárskej pôdy. Tak pôda, ako aj voda dobrej kvality a v dostatočnom množstve sa postupne stanú vzácnymi zdrojmi, čo ovplyvní v budúcnosti poľnohospodárske trhy.
Týmto skutočnostiam na SPU v Nitre a jej jednotlivých fakultách venujeme zvýšenú pozornosť. Prostredníctvom výskumných zámerov a prispôsobovaním učebných plánov novým vedeckým poznatkom, pri výučbe našich študentov akcentujeme environmentálne podmienky pestovania poľnohospodárskych plodín, metódy rastu produkčnej kapacity rastlín a živočíchov, ochranu ohrozených druhov flóry a fauny , bioindikáciu kvality pôd, reguláciu optimálneho využitia genofondu HZ a rastlín a vzťahové závislostí medzi vlastnosťami živočíšnych a rastlinných surovín, kvalitou potravín a krmív a ich bezpečnosťou. Študenti získavajú nové poznatky z oblasti životného prostredia, globálnej zmeny klímy a environmentálnych stresov na rastliny a biodiverzitu ekosystémov, z udržateľného poľnohospodárstva a prírodných zdrojov zeme a ich hospodárneho a efektívneho využívania.
Nadväzujúc na bohatú tradíciu poľnohospodárstva na Slovensku očakávame, že aj napriek problémom, ktorých šírka a hĺbka bude ovplyvňovaná radou faktorov na domácej a medzinárodnej scéne, poľnohospodárstvo i napriek jeho klesajúcom podiele na regionálnej ekonomike bude prispievať k udržiavaniu vidieckych infraštruktúr a inštitúcií. Sektor disponujúci významným potenciálom, bude strácať význam, hlavne pokiaľ pôjde o pracovné príležitosti, no na druhej strane bude jeho úroveň závislá od hlavných trendov v oblasti demografického vývoja, hospodárskej činnosti a hlavne schopnosti využívať budúce príležitosti a a čeliť prípadným ohrozeniam.“
BOHUMIL URBÁNIK, Roľnícke noviny č. 3/2011
