Bývalý minister napísal knihu

Jozef Kršek, tretí ponovembrový minister pôdohospodárstva na Slovensku, napísal knihu. Jej názov je príznačný: Roľníci v dobe socializmu. Takto sme žili.

Najskôr čo to o obsahu. Autor v relatívne útlej knihe mapuje svoje životné kroky, obdobie detstva, vzdelávania, profesionálnu kariéru, ale nezabúda reflektovať ani na udalosti spoločenského a politického života. A v neposlednom rade odkrýva aj značnú časť zo svojho súkromia, z rodinného i z osobného života. Dej knihy sa odvíja v chronologickom rade. Jozef Kršek pochádza z rodiny roľníka. Vyrastal v neveľkej dedinke Sasinkovo, neďaleko Hlohovca.

Zrejme aj táto skutočnosť natrvalo ovplyvnila jeho ďalšie životné cesty. Hoci - čo asi málokto predpokladal - najprv chcel byť lekárom. Toto vzdelanie mu však v pohnutých rokoch, ktoré panovali na konci jeho stredoškolských štúdií - nebolo dopriate. A tak sa z krátkej cesty vrátil takpovediac na rodnú hrudu. Vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre (dnešná SPU), a potom sa cez rôzne „štácie“ najmä v podnikoch poľnohospodárskej prvovýroby prepracoval až na pozíciu ministra.

Pamätlivejší ľudia si určite spomenú, že Jozef Kršek bol ministrom pôdohospodárstva vo vláde, ktorú viedol Ján Čarnogurský. Jeho ministrovanie sa viaže k rokom 1991 a 1992. Na ministerskom poste vystriedal Michala Džatka, ktorý bol prvým ministrom vo vláde, čo vzišla z prvých "poprevratových" volieb v roku 1990. Skúsení ľudia si na toto obdobie zrejme plasticky pamätajú. Michala Džatka delegovalo do vlády v roku 1990 KDH. A to isté KDH niekedy na jar v roku 1991 usúdilo, že na jemu zverenom ministerskom poste treba urobiť výmenu. A tak z rozhodnutia vedenia strany vedátora M. Džatka, ktorý predtým pôsobil v pôdoznaleckom výskumnom ústave, a medzi poľnohospodármi sa mu v tých búrlivých časoch nepodarilo získať si ktovieakú autoritu, nahradil praktik a pragmatik Jozef Kršek.

Aj dnes, s odstupom času, môžeme túto voľbu len kvitovať. S nástupom J. Kršeka sa totiž poľnohospodárska politika - ak o nej v tých pohnutých časoch vôbec mohla reč - vrátila z nebeských výšin na aj keď tvrdú, ale predsa len pevnú zem. Jozef Kršek - ako to nakoniec aj po rokoch prízvukuje vo svoje knihe - bol zástancom odstraňovania chýb a deformácií, ktoré sa za desaťročia nahromadili v našom poľnohospodárstve. Bol za návrat skutočných vlastníkov pôdy do reálneho hospodárenia, ale zároveň jednoznačne odmietol nostalgiou zaváňajúci romantizmus, nositelia ktorého chceli slovenské poľnohospodárstvo vrátiť do tridsiatych rokov 20. storočia.

Polhektárový gazda s jednou kravkou a kŕdľom sliepok pre J. Kršeka určite nebol ideálom a ani víziou, ktorá by bola schopná preniesť slovenský agrárny komplex a vidiek z podmienok administratívno - direktívnej ekonomiky do trhového hospodárstva. Aj počas hoci len niekoľko mesiacov trvajúceho gazdovania na vrcholnom ministerskom poste sa J. Kršek snažil o zachovanie niektorých predností, ktorými na prahu novej éry disponovalo slovenské poľnohospodárstvo. Za takú komparatívnu výhodu v sceľujúcej sa Európe veľmi správne považoval najmä veľkovýrobný charakter gazdovania na pôde. Pravda, veľkovýrobu chcel stavať na novom, modernom a vlastnícky osnovanom fundamente, a samozrejme, na pravidlách trhovej ekonomiky.

Ľudia, ktorí na vlastnej koži zažili tú éru, mi určite dajú za pravdu, že s nástupom J. Kršeka na Dobrovičovu ulicu 12 došlo v agrárnom sektore k zreteľnej úľave. Aj on sa určite v rámci svojich možností zaslúžil o to, že slovenský agrárny komplex nevstupoval do novej éry, lemovanej vznikom samostatnej Slovenskej republiky, ešte oslabenejší a úplne znefunkčnený.

BOHUMIL URBÁNIK, Roľnícke noviny č. 1/2011