V štátoch západnej Európy, ale aj v Poľsku a Slovinsku dominujú v agrárnom sektore rodinné hospodárstva. Rodinné hospodárstva dostali už „zelenú“ aj v Maďarsku. Iba na Slovensku sa akosi zabúda na ich existenciu.
Pritom samostatne hospodáriaci roľníci svojou prácou prispievajú do spoločného potravinového koša ako platiči daní, lebo vo väčšine prípadov sú ziskoví, aktívne sa podieľajú na všetkých aktivitách v rámci rezortu, zúčastňujú sa pri presadzovaní oprávnených požiadaviek poľnohospodárov či protestných akcii. Okrem toho tvoria významnú časť členskej základne SPPK, kde z vyše 1600 členov z prvovýroby má zastúpenie vyše 640 členov.
Je potešiteľné, že na nedávnom stretnutí vrcholných predstaviteľov agrárnych samosprávnych organizácii nových členských štátov EÚ v Brne, ktoré bolo venované predstavám o novej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), sa svojom vystúpení Ing. Vladimír KOČÁRIK, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska (ZVPAS), venoval aj otázke rodinných fariem na Slovenku.
Vystúpenie V. Kočárika
„Chcel by som v krátkosti charakterizovať novodobú históriu súkromných poľnohospodárov a rodinných fariem na Slovensku od roku 1990. Neľahké 20-ročné obdobie prežili niektorí súkromní farmári viac, iní menej úspešne. V súčasnosti je vyprofilovaná skupina niekoľkých tisíc farmárov podnikajúcich ako fyzická osoba; okrem toho určitá skupina svoje podnikanie pretransformovala do obchodnej spoločnosti, najmä do formy spoločnosti s ručením obmedzeným. V zásade môžeme obe skupiny stotožniť s termínom rodinná farma, pretože na ich činnosti sa vo väčšej či menšej miere podieľajú všetci rodinní príslušníci.
Po vstupe Slovenska do EÚ boli problémy tejto skupiny farmárov z časti totožné s ostatnými poľnohospodármi, z časti špecifické. Pokúsim sa ich charakterizovať, keďže chceme, aby SPP EÚ po roku 2013 na ne reagovala. Všetkých nás trápi nerovnomerná výška podpory v jednotlivých štátoch a ich pomalé vyrovnávanie. Komparatívne výhody, ktoré sme mali v roku 2004, rýchlo zmizli a naopak, zvýraznili sa nevýhody tzv. nových krajín. Medzi ne patria najmä horšie podnikateľské prostredie, nižšia ekonomická sila slovenských farmárov, horšia dostupnosť úverov, drahé úvery, rozdrobený pôdny fond či pomerne zastarané technológie. Ceny našich výrobkov sa netvoria u nás, ale sú naviazané na ceny svetových, resp. európskych trhov. Ceny vstupov takisto kopírujú minimálne európsku úroveň. Často sú však vyššie. Preto žiadame zrovnoprávnenie výšky podpôr po roku 2013. To isté sa dá povedať aj o štátnej pomoci, ktorá je v jednotlivých členských štátoch veľmi rozdielna a privítali by sme určitý spôsob zrovnoprávnenia i v tejto oblasti.
Ďalším problémom sa ukazuje tzv. krížové plnenie. Jednotlivé ustanovenia síce vychádzajú z príslušných nariadení, ich aplikáciou do národnej legislatívy sa však vytvorili priepastné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Vznikol tak veľmi zložitý a neprehľadný systém, ktorý je v praxi ťažko aplikovateľný. Niektoré ustanovenia si vyslovene protirečia. Preto zastávame stanovisko zjednodušenia a zjednotenia pravidiel krížového plnenia. Veľmi nás trápi, musím uviesť až diskriminácia stredných a menších farmárov v možnosti podieľať sa najmä na projektových a investičných podporách. Vo väčšine prípadov nemáme možnosť využívať tieto podpory len preto, že nespĺňame nastavené kritéria veľkosti, či už priamo alebo v skrytej forme v podobe rôznych podmienok a požiadaviek. V záujme zachovania rôznorodosti poľnohospodárskeho podnikania a rovnosti príležitosti je nevyhnutné vytvoriť dostatočný priestor a mechanizmus podpory menších farmárov.
V celej EÚ zaznamenávame podstatný nárast priemerného veku aktívnych farmárov. Mladí ľudia nemajú záujem o prácu v poľnohospodárstve. Je to odvetvie, v ktorom je práca namáhavá, vyčerpávajúca, sezónna, a na druhej strane každodenná bez piatku a sviatku, a navyše horšie ohodnotená. Preto je nevyhnutná zvýhodnená, dostatočná podpora mladých začínajúcich farmárov. Klimatické zmeny sú ďalším problémom, ktorý sa v budúcnosti ešte zvýrazní. Odškodnenie farmárov postihnutých živelnými pohromami a hľadanie modelov na ich zmiernenie musí byť jednou z dôležitých priorít novej SPP. Podľa nášho názoru riešenie uvedených problémov patrí k hlavným a nevyhnutným predpokladom napredovania slovenského poľnohospodárstva. Máme zato, že uvedené problémy patria k zásadným otázkam a mala by sa s nimi zaoberať Spoločná poľnohospodárska politika EÚ.“
Koncoročný rozhovor ...
V závere roka sme položili niekoľko otázok Ing. Vladimírovi Kočárikovi, predsedovi Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
Ako hodnotíte uplynulý rok, najmä z pohľadu SHR?
„Vo všeobecnosti sa dá považovať rok 2010 za jeden z najťažších rokov pre poľnohospodárov za posledné dve dekády. Súbeh finančnej a hospodárskej krízy a priam tragický priebeh počasia preverili životaschopnosť roľníkov. Veľmi ťažko sa hľadá akékoľvek pozitívum; dnes je úspechom roľníka to, že ešte stále roľníkom je. Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré, a zrejme najhoršie roky sú najlepšou školou a bohatým žriedlom skúsenosti pre každého.“
Čo očakávate od budúceho roku?
„Dúfam, že rok 2011 bude lepší v každom smere. V dnešnej neistej dobe sa vyhliadky neodvážim ani tipovať. Plakať nám nepomôže a chváliť sa nie je čím. V žiadnom prípade nesmieme strácať optimizmus, lebo je to začiatok konca. Mali by sme si uvedomiť, že sami nedokážeme nič. Desiati potlačíme traktor, tisíc ľudí je počuť, desaťtisíc vidieť.“
Vaše želania do Nového roku?
„Prajem všetkým roľníkom a aj členom nášho združenia do Nového roku veľa zdravia a pevné nervy. Zabudnime na sebeckosť a rozmýšľajme tou štipkou zdravého sedliackeho rozumu, ktorý nám ešte zostal.“
Ing. MÁRIA KLAMARCSÍKOVÁ
Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska
