Írskeho tigra ochromila finančná kríza, z ktorej ho musí vyťahovať Európska únia a Medzinárodný menový fond. Záťaž sa, ako vždy, znesie najmä na plecia tamojších občanov. Tým je už dávnejšie jasné, čo ich čaká: rast daní, škrty v sociálnych dávkach a prepúšťanie.
Zdá sa však, že bezpečnú oázu im v týchto ťažkých časoch môže poskytnúť agrárny sektor. Poľnohospodárstvo je jednou z mála oblastí, ktorých sa podľa súčasných plánov írskej vlády nedotknú rozpočtové škrty a šetrenie. Okrem toho, o potraviny bude na rozdiel od iných výrobkov na trhu vždy záujem.
Po kolapse stavebníctva sa na farmy svojich rodičov vracajú tisícky mladých mužov. Ich uplatnenie bude závisieť od štedrosti Európskej únie, ktorá v súčasnosti prehodnocuje poľnohospodársky dotačný systém, a od schopnosti írskej vlády vymyslieť a uviesť do praxe stratégiu, ktorá by zabezpečila rozvoj agrárneho odvetvia. Pri splnení obidvoch podmienok by mohlo hrať poľnohospodárstvo v obnove írskej ekonomiky významnú úlohu.
Írski roľníci od EÚ požadujú, aby nezavrela svoj kohútik s finančnou podporou – bez nej budú musieť zdražiť svoje produkty, a obávajú sa, že v čase vysokej nezamestnanosti by drahé mäso a mlieko nešlo na odbyt, lebo by si ho zákazníci nemohli dovoliť.
Írska vláda by zase mala zaviesť opatrenia, ktoré by viedli k zvýšeniu konkurenčnej schopnosti írskych roľníkov, väčšej orientácii na potreby trhu a zákazníkov, nárastu produkcie a s tým spojenému rozvoju spracovateľských kapacít.
Prvý krok, načrtnutie dlhodobej vízie, je už splnený. Hlavné problémy írskeho agrárneho sektora a možnosti ich riešenia, vrátane konkrétnych odporúčaní, identifikuje správa s názvom Food Harvest 2020, ktorú vydalo tamojšieho ministerstvo poľnohospodárstva, rybárstva a potravín.
Írsko má vďaka klimatickým podmienkam, umožňujúcim celoročný pastevný chov, najnižšie náklady na chov dojníc zo všetkých európskych štátov. Tamojší minister poľnohospodárstva Brendan Smith chce túto konkurenčnú výhodu patrične využiť.
Podľa správy Food Harvest 2020 je s pomocou cielenej a koordinovanej vládnej stratégie možné do roku 2020 zvýšiť produkciu mlieka o 50 percent a produkciu hovädzieho mäsa o 20 percent. Export by mohol za najbližších desať rokov stúpnuť o 10 percent. S týmto rozmachom by bol spojený aj rozvoj spracovateľských kapacít, ktoré teraz predstavujú írsku slabinu: suroviny z prvovýroby sa totiž spracovávajú s nízkou pridanou hodnotou.
Rast poľnohospodárskej produkcie a budovanie podnikov na jej spracovanie má byť spojený s tvorbou pracovných miest. Podľa správy írskeho ministerstva poľnohospodárstva sa bude môcť v tomto sektore uplatniť až 4-tisíc nových pracovníkov. Firmy nebudú mať s hľadaním pracovnej sily problém, keďže v Írsku sa vo veľkom prepúšťa a kolotoč sa pravdepodobne tak skoro nezastaví.
Ako pripomína denník Irish Times, Franz Fischler, bývalý eurokomisár pre poľnohospodárstvo, už pred siedmimi rokmi upozorňoval Írsko, že poľnohospodári sa príliš spoliehajú na intervenčné nákupy Európskej únie, stratili kontakt s trhom a s tým, čo požadujú zákazníci. Ďalším vážnym problémom je i konkurencieschopnosť írskych roľníkov. Napriek nízkym nákladom na výrobu mlieka a hovädzieho mäsa za ne platia írski spotrebitelia sumy, ktoré patria v rámci EÚ medzi najvyššie.
Na implementáciu odporúčaní identifikovaných v správe Food Harvest 2020 by mala dohliadnuť špeciálna komisia. Ako sa uvádza v závere správy, je nevyhnutné navrhnúť opatrenia tak, aby si nevyžadovali alokáciu ďalších zdrojov, keďže tých je v súčasnej situácii nedostatok.
