Poslanci Národnej rady SR schválili v stredu štátny rozpočet na budúci rok, ktorého deficit klesne z tohtoročných 4,54 na 3,81 miliardy eur. Celkové príjmy štátu dosiahnu v budúcom roku 13,15 miliardy eur a výdavky 16,96 miliardy eur.
Ako ďalej uviedla TASR, najdôležitejší zákon roka v záverečnom hlasovaní podporilo 78 zo 147 prítomných poslancov, proti bolo 69 zákonodarcov. Podľa očakávaní podporili rozpočet iba koaliční poslanci a odmietla ho celá opozícia, ktorej neprešiel ani jeden zo siedmich pozmeňovacích návrhov. Chceli nimi presmerovať okolo 200 miliónov eur - kapitolu rezortu pôdohospodárstva napríklad navrhovali navýšiť o 50 miliónov eur na úkor rozpočtu ministerstva obrany.
Priamo v pléne prešiel rozpočet malými zmenami z dielne koaličných poslancov. Vďaka nim sa aj mierne znížil plánovaný schodok z 3,83 na 3,81 miliardy eur. Dôvodom bolo aj zakomponovanie výberu novej dane z emisných kvót, ktorej výnos sa očakáva na úrovni viac ako 96 miliónov eur. Väčšina z týchto peňazí, takmer 60 miliónov eur prejde ako rezerva do kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
O 8,21 milióna eur sa znížil rozpočet rezortu dopravy, ktorý vedie Ján Figeľ. Dôvodom je, že časť poslancov hnutia minulý týždeň nepodporilo zvýšenie spotrebnej dane z piva a podľa koaličnej dohody malo takto spôsobený výpadok príjmov rozpočtu vykryť niektoré z ministerstiev v pôsobnosti KDH.
Rozprava k rozpočtu trvala takmer dva dni a počas nej ho opoziční poslanci podrobili ostrej kritike. Podľa exministra financií Jána Počiatka obsahuje budúcoročný rozpočet viaceré riziká. Najdôležitejším faktom však podľa neho je, že konsolidáciu verejných financií zaplatia občania, nie vláda. „Vláda vôbec nevie šetriť na strane výdavkov, čoho dôkazom je predkladaný rozpočet. Konsolidáciu zaplatia občania cez vyššie dane, tí zaplatia osemkrát viac ako vláda ušetrí," podčiarkol.
Minister financií Ivan Mikloš rozpočet v parlamente obhajoval. „Konsolidačné úsilie vo výške 2,5 percenta je pripravené tak, že nezadusí slovenskú ekonomiku," reagoval na výhrady opozície.
Zároveň poprel Počiatkove tvrdenia, že konsolidáciu zaplatí najmä občan. Na úsilí ozdraviť verejné financie sa totiž bude štát podieľať 60 percentami a zvyšných 40 percent sa získa zvyšovaním daní a rastom hrubého domáceho produktu.
Šéf rezortu financií tiež zdôraznil, že budúcoročný rast cien, ktorý je zapríčinený aj niektorými opatreniami vlády, by sa mal vykompenzovať rastom reálnych miezd. Ceny vzrastú v rozmedzí 3 až 3,7 percenta, z čoho vplyv rastu spotrebných daní je približne na úrovni 1 percenta. Platy by sa mali tiež podľa odhadov rezortu financií zvýšiť o viac ako 3 percentá.
