Na minulotýždňovom valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory si členovia tejto najväčšej samosprávnej organizácie volili predsedu na nasledujúceho pol druha roka. Spomedzi troch kandidátov si pritom vybrali Milana SEMANČIKA, ktorého sme požiadali o rozhovor.
Na valnom zhromaždení z viacerých úst odznelo, že predseda komory nezmôže nič, ak nebude mať za sebou silnú a aktívnu členskú základňu. Práve v tomto smere má však SPPK nemalé rezervy. Ako by ste to chceli zmeniť?
„V ostatnom čase sme naozaj zaznamenali pokles členskej základne, a – okrem toho - treba riešiť i disciplínu pri platení členských príspevkov. To však nie je úloha len pre mňa, ale pre všetkých členov komory. Spoločne musíme hľadať východiská zo súčasnej situácie. Bol by som preto rád, keby sa zvýšila aktivita členskej základne, aby to nebolo len o čakaní na to, čo urobí ústredie a vedenie komory. Pokiaľ ide o snahu rozšíriť rady komory, nám sa v tejto chvíli najviac pozdáva myšlienka zavedenia povinnej registrácie, pretože návrat k povinnému členstvu v SPPK nepovažujem za príliš reálny.“
V čom spočíva princíp registrovaného členstva?
„V praxi by to znamenalo, že všetky organizácie pôsobiace v agropotravinárskom odvetví by boli registrované, pričom ten register by viedla práve SPPK. Samozrejme, že za registráciu by sa platil poplatok. O jeho výške je však zatiaľ predčasné hovoriť.“
Čo vravíte na návrhy o potrebe posilnenia odbornosti komory, predovšetkým v oblasti legislatívy a ekonomiky?
„Ekonomické či právne analýzy sme v rámci našich možností vždy robili a aj robíme. Samozrejme, že by bolo dobre, keby tieto analýzy boli ešte dôkladnejšie, aby jednak odzrkadľovali aktuálny stav, a aby sa zároveň na ich základe dali navrhovať aj východiská do budúcnosti. Musíme však vychádzať z reality a z aktuálneho stavu na ústredí komory. To znamená, že momentálne nie je reálne, aby sme mohli posilniť aparát SPPK. Treba si tiež uvedomiť, že tu máme inštitúcie, ktoré sú predurčené na takúto činnosť. Takže nejaké hlbšie analýzy očakávame práve od nich.“
Plánujete aj nejaké zmeny v stanovách komory?
„Samozrejme, že vo vnútrokomorových predpisoch sa nájdu aj nedostatky, respektíve vždy sa dá niečo zmeniť a zlepšiť, aby to bolo v prospech členskej základne. Ja by som bol rád, keby návrhy na takéto zmeny prišli zdola, od členskej základne. A zároveň aby prišli čo najskôr, nech sa môžu včas a zodpovedne pripraviť tak, aby mohli byť schválené už na najbližšom valnom zhromaždení, ktoré bude v marci – apríli budúceho roku.“
Na valnom zhromaždení ste pomenovali priority komory pre najbližšie obdobie – napríklad riešenie odškodnenia za záplavy, budúcoročný štátny rozpočet, či zachovanie zvýhodnenej dane na červenú naftu. Môže sa však stať, že pri ich presadzovaní za rokovacím stolom neuspejete. „Uchýlite“ sa potom aj k iným formám domáhania sa svojich požiadaviek?
„Určite sa budeme snažiť využiť všetky možnosti, ktoré poskytuje rokovací stôl. Ak napriek tomu nebudeme úspešní a členská základňa bude trvať na tom, aby sme takpovediac pritvrdili, tak využijeme aj ďalšie dostupné formy a spôsoby pre presadenie našich požiadaviek. V prvom rade by sme však mali komoru vnímať inak než tomu bolo doteraz. Niektorí prvovýrobcovia sa totiž tvária tak, že za všetko, čo sa nám nepodarí a čo je zlé môže v prvom rade komora. Pritom za mnohé veci, z ktorých nás obviňujú, často vôbec nemôžeme. Bolo by dobre, aby sa tento skreslený pohľad zmenil. Treba si uvedomiť, že komora má vymedzený priestor a my sa v ňom snažíme pohybovať najlepšie ako sa len dá. Urobíme teda všetko pre to, aby sme boli úspešní, ale na druhej strane očakávame triezvy pohľad členskej základne na to, čo je v skutočnosti možné a čo vlastne vieme a môžeme urobiť.“
Celý rozhovor nájdete v 47. čísle Roľníckych novín
