Samostatne hospodáriaci roľník Vladislav Paľurik z obce Roztoky vo svidníckom okrese získal na 5. Národnej výstave hospodárskych zvierat Čestné uznanie ministra 2010. Ocenenie v kategórii Živočíšna výroba dostal za kolekciu teliat limousine.
„Celá naša farmárska práca je zameraná na chov mäsového dobytka plemena limousine a na výrobu objemových krmovín – sena, senáže a pastvy. Pôvodne sme chovali pinzgauské plemeno, ale postupným krížením s limousinom sme sa dopracovali k základnému stádu sto kráv so 75-percentuálnym podielom krvi plemena limousine. Čistokrvné zvieratá sme nakúpili z Českej republiky a Francúzska,“ uviedol V. Paľurik, ktorý sa spolu s manželkou dal na podnikanie pred 15 rokmi.
„Začiatky boli a sú vždy ťažké, najmä vtedy, ak prácu chcete robiť poriadne. V období, keď sme začínali, nebol chov mäsového dobytka na Slovensku tak rozšírený, ako je tomu teraz. Neobišli nás choroby, ani úhyny zvierat či problémy technického rázu a byrokracia. Skúsenosti sme zbierali v spolupráci so Zväzom chovateľov mäsového dobytka na Slovensku (ZCHMD) a v zahraničí, či už to bolo v Česku alebo vo Francúzsku,“ konštatoval chovateľ.
Paľurikovci hospodária na výmere 341 hektárov, z ktorej väčšinu tvoria trvalé trávne porasty. Farma získala certifikát ekologického chovu a drží štatút čistého chovu bez nákazy. A prečo chovajú práve plemeno limousine? „Ide o plemeno, ktoré je mojou srdcovou záležitosťou. Patrí do tej oblasti, v ktorej pôsobím. Je pekné svojim sfarbením, stavbou tela a hlavne - limousinské mäso chutí vynikajúco,“ hovorí V. Paľurik.
Plemenný býk Derek
„V súčasnosti máme sto kráv krížencov a desať čistokrvných kráv. Odchovali sme už aj niekoľko plemenných býčkov, ktoré teraz pôsobia v rôznych chovoch. A myslím si, že úspešne. Chov máme zameraný na produkciu zástavového mladého dobytka, čiže celá ekonomika chovu „stojí a padá“ na produkcii teliat. Zlom k dobrému u nás nastal v roku 2000 - kúpou plemenného býčka Dereka z Poľska; dovtedy sme mali niečo vyše 50-percentnú úspešnosť v zabrezávaní po inseminácii. Po kúpe býka a jeho pôsobení v stáde sa však situácia podstatne zmenila. Všetky kravy zostali teľné. Tento plemenný býk má preto čestné miesto v našej kancelárii (už vypreparovaný), a hovoríme o ňom ako o zakladateľovi stáda, ktorý vyprodukoval takmer 600 teliat, ktoré tvoria jadro nášho stáda,“ zdôraznil V. Paľurik.
Podľa slov chovateľa, na farme za posledné roky nezaznamenali žiadny úhyn a odchovali takmer 100 teliat na 100 kráv, čiže čo krava, to teľa. Priemerný prírastok u teliat je cez 1100 gramov na kus a deň; nájdu sa však veru aj jedinci s denným prírastkom 1500 až 1700 gramov.
Čo je základom úspechu?
„Základom úspechu je dôsledná selekcia zvierat, načo slúži aj kontrola úžitkovosti. Treba sledovať každú kravu a dosahované prírastky teliat, a na základe toho robiť selekciu. Krava, ktorej teľa nedosiahne vo veku 110 dní prírastok minimálne 1000 gramov denne, nemá v chove čo hľadať. Mnohí chovatelia túto prácu podceňujú a kontrolu úžitkovosti vnímajú tak, ako ju vnímajú. Preto i výsledky v chove mäsového dobytka na Slovensku sú také, aké sú. Samozrejme, že dobré výsledky nemožno dosiahnuť bez dobrej výživy - čiže bez dostatku kvalitnej paše v letnom období a dostatku kvalitného krmiva v zime,“ konštatoval V. Paľurik.
Ako uviedol, vystavovaná kolekcia jalovíc na 5. Národnej výstave zvierat zaujala najmä vzrastom, skladbou tela, ako aj dosahovanou úžitkovosťou. Tohtoročná výstava na Agrokomplexe bola už ich treťou v poradí. Na všetkých troch výstavách v rokoch 2006, 2009 a 2010 získali prvé miesta za kolekciu jalovíc plemena limousine. Zúčastňujú sa aj regionálnych výstav zvierat v Čaklove, kde si takisto vyslúžili prvé i druhé miesto za kolekciu jalovíc plemena limousine. Predaj z dvora nerealizujú. Záujem by bol, ale v súčasnosti na to nie sú vytvorené podmienky.
História plemena u nás
Podľa údajov Šľachtiteľského programu plemena limousine, je toto plemeno druhé najpočetnejšie chované mäsové plemeno vo Francúzsku (po charolais), a aj na Slovensku si už našlo dostatok stúpencov.
V 80-tych a 90-tych rokoch bol limousine najviac využívaný v inseminácii v rámci úžitkového kríženia s našou populáciou dobytka. Prvý nákup čistokrvných jalovíc sa uskutočnil v roku 1991 z Maďarska na PD Poniky. Tiež boli nakúpené prvé embryá, z ktorých sa potom odchovali plemenné býky. Čistokrvný chov v PD Poniky bol po roku 1999 z veterinárnych dôvodov ukončený. Plemenné býky do prirodzenej plemenitby boli nakupované v Poľsku a v ČR.
Chovateľ Agroma, s. r. o. Holíč nakúpil v ČR 26 plemenných jalovíc; v októbri roku 2002 bol chov uznaný za šľachtiteľský. V roku 2002 vznikol na farme Colonus, s. r. o. Kečkovce ďalší čistokrvný chov nákupom 14 jalovíc z ČR. Po roku 2005 sa začali zakladať nové čistokrvné chovy - Dona s. r. o., Agrotrend - Vladislav Paľurik farma Roztoky, SHR Pavol Andrejko Svidník a ďalší. Do inseminácie boli zaraďované preverené býky z Francúzska, čo prinieslo zlepšenie rastovej schopnosti teliat.
Plemeno sa vyznačuje dobrou chodivosťou a pastevnou schopnosťou pri vysokej konverzii objemových krmív. Kravy vykazujú dobré materské vlastnosti a sú dostatočne mliečne; ich prednosťou je dobrá plodnosť s priaznivým medziobdobím, dlhovekosť a predovšetkým ľahkosť telenia.
Hlavným cieľom súčasného šľachtenia „limuzíniek“ zostáva snaha o vytvorenie populácie zvierat moderného typu mäsového dobytka. Ten v sebe kombinuje vynikajúcu mäsovú úžitkovosť, výbornú prispôsobivosť drsným klimatickým podmienkam, ako aj už spomenuté dobré materské vlastnosti, vynikajúcu plodnosť či vysokú pastevnú schopnosť.
PATRÍCIA DOLEŠOVÁ
Dobrý deň. Chcem poradiť mam jalovice Limousine 1 rok staré. Kedy začína u nich proces behania ? Je dobré ich pripušťať v 13 mesiaci života. Ďakujemza odoved.