V budúcom roku by mala svetová produkcia hydiny stúpnuť, dôležitejšie však je, že miera rastu sa po prvýkrát za posledné štyri roky zvýši vďaka znižujúcim sa nákladom a konkurencieschopným cenám oproti ostatným druhom mäsa.
Predpokladá sa, že produkcia kurčiat v USA v roku 2014 vzrastie o 3%, na 17,5 mil. ton, v dôsledku nižších vstupných nákladov a väčšieho domáceho dopytu, ktorý spôsobili dlhotrvajúce nižšie dodávky z dôvodu udržania ziskov. Očakáva sa, že export z USA dosiahne 3,4 mil. ton, vďaka schopnosti vyviezť väčšie objemy, a tiež vďaka rastúcemu dopytu z Mexika, Iraku a Subsaharskej Afriky.
V Brazílii by produkcia hydiny mala vzrásť na 13 mil. ton. Domáca spotreba je však obmedzená vysokou úrovňou spotrebiteľských úverov a konkurencie zo strany hovädzieho a bravčového mäsa. Export, ovplyvnený slabnúcim brazílskym realom, zostane na úrovni 3,6 mil. ton. Dopyt z krajín Blízkeho východu expanduje, pretože brazílski exportéri - na rozdiel od ostatných tradičných konkurentov - dokážu dodať celé kurčatá s Halal certifikátom (potraviny vyhovujúce moslimským stravovacím predpisom).
V Indii sa v budúcom roku očakáva zvýšenie produkcie o 6%, na 3,6 mil. ton, zapríčinené stupňujúcim sa dopytom po živočíšnych bielkovinách a spracovaných hydinových produktoch, čo je znamením meniacich sa spotrebiteľských preferencií. Spojené štáty a Brazília sa naďalej usilujú získať prístup k tomuto uzavretému a potenciálne lukratívnemu trhu.
V Rusku sa bude výroba hydiny rýchlo zvyšovať na 3,3 mil. ton na základe štátnej pomoci na zlepšenie genetiky, na výstavbu nových podnikov a na modernizáciu už existujúcich firiem. Štátom predávané kŕmne obilniny za nízke ceny by mali zredukovať náklady a pomôcť stimulovať produkciu. Import by mal mierne klesnúť na 530-tisíc ton pri rastúcej produkcii a znižujúcich sa cenách. Export sa zvýši o 8% na 65-tisíc ton stimulovaný silnejším dopytom z Kazachstanu.
Čínska produkcia sa pravdepodobne mierne zvýši na 13,7 mil. ton, a to vďaka novým vládnym dotáciám na zakladanie nových chovov. Hoci sa vtáčia chrípka v lete tohto roku znovu objavila v provinciách Che-pej a Kuang-tung, spotreba hydiny sa postupne zvyšuje, spolu s dôverou v domácu hydinu. Vývozy, najmä do Japonska, by sa zmeniť nemali a udržia sa na úrovni 415-tisíc ton. Čína sa naďalej usiluje o získanie spôsobilosti na vývoz spracovaných hydinových produktov do USA.
Výroba v EÚ by sa mala zvýšiť na 9,9 mil. ton, a to v dôsledku zvýšeného domáceho dopytu po lacnejších živočíšnych bielkovinách a znížených nákladoch na krmivo. Export zostane na rovnakej úrovni - 1,1 mil. ton. Súčasné prerušenie exportných náhrad za hydinové mäso pravdepodobne zmenší konkurencieschopnosť európskej hydiny.
Produkcia v Thajsku vzrastie o 8%, na 1,6 mil. ton, a to vďaka rastúcemu dopytu a nižším vstupným nákladom. Nedávny odchod hlavného producenta a spracovateľa (Saha Farm Group) z trhu a následné zvýšenie cien zrejme neobmedzí spotrebu. Export sa zvýši o 7%, na 580-tisíc ton v dôsledku vyššieho dopytu z Japonska a Európskej únie.
Produkcia v Turecku by sa mohla zvýšiť o 3%, na 1,8 mil. ton, a očakáva sa, že export vzrastie o viac ako 20%, na 440-tisíc ton na základe rastúceho dopytu z Iraku a ostatných trhov krajín Blízkeho východu. Kvôli logistickej výhode a schopnosti dodávať celé kurčatá s Halal certifikátom sa export za posledných 5 rokov zvýšil viac ako štvornásobne.
Mexická produkcia bude mierne vyššia a dosiahne 3 mil. ton. Pokračujúca konsolidácia odvetvia a zlepšujúca sa efektívnosť, spolu so znižujúcimi sa nákladmi na krmivo, by mali pomôcť kompenzovať náklady na biologickú ochranu v súvislosti s vtáčou chrípkou. Import, hlavne z USA, by mal vzrásť na 690 tis. ton.
V Argentíne sa plánuje produkcia na úrovni 2,1 mil. ton. Nižšie výrobné náklady a rastúci domáci dopyt podporujú rozmach produkcie. Export sa predpokladá v objeme 355-tisíc ton, čo je o 10 % viac, a to vďaka rastúcemu dopytu z Venezuely, Juhoafrickej republiky a Čile.
Import do Saudskej Arábie by sa mal zvýšiť na 825-tisíc ton, v dôsledku zvýšeného záujmu o polotovary a spracované hydinové produkty, čo odráža zmeny v preferenciách spotrebiteľov a v demografii. V Iraku sa predpokladá nárast importu o 7%, na 700-tisíc ton, pričom podiel Turecka na dovozoch sa zvyšuje na úkor Brazílie a USA. (PPA-ATIS)
