K Nitre nepatrí len Slovenská poľnohospodárska univerzita či Agrokomplex - Výstavníctvo, ale rovnako tak k mestu pod Zoborom patrí aj Agroinštitút. Tento štátny podnik vznikol ešte v 60-tych rokoch minulého storočia pod názvom Inštitút výchovy a vzdelávania Ministerstva poľnohospodárstva a výživy. A stále zostáva významným článkom predovšetkým na poli rezortného vzdelávania. Aktuálne úlohy a súčasné smerovanie tejto ojedinelej firmy v rozhovore pre Roľnícke noviny približuje Ing. MÁRIA DEBRECÉNIOVÁ, CSc., riaditeľka š.p. Agroinštitút Nitra.
Široká poľnohospodárska verejnosť vníma Agroinštitút predovšetkým cez prizmu dôležitých odborných seminárov, konferencií, sympózií či zásadných porád a stretnutí vedenia rezortu s poľnohospodármi a potravinármi, ktoré sa spravidla odohrávajú práve v priestoroch Agroinštitútu. Za týmto prvoplánovým videním je však aj široká paleta iných činností, ktoré sú oku bežného recipienta neraz skryté. Ktoré ťažiskové úlohy v súčasnosti plní š. p. Agroinštitút Nitra?
„Agroinštitút Nitra, ktorého zakladateľom je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, bol zriadený za účelom plnenia verejnoprospešných záujmov. V tomto zmysle plní najmä úlohy z oblasti ďalšieho vzdelávania, prípravy certifikovaných pôdohospodárskych poradcov, ale zabezpečuje aj účinný a efektívny prístup k požadovaným informáciám a informačným zdrojom pre rezort. V pôsobnosti Agroinštitútu je aj poskytovanie komplexných konferenčných a hotelových služieb. Je pravdou, že odborná verejnosť vníma Agroinštitút najmä ako centrum ďalšieho vzdelávania a ako kľúčového aktéra zabezpečovania ďalšieho vzdelávania v rezorte.
Agroinštitút na základe poverenia zo strany MP RV SR a v spolupráci s Národným lesníckym centrom vo Zvolene zabezpečuje aj prípravu certifikovaných poradcov pre poľnohospodárstvo a lesníctvo a vedie Centrálny register pôdohospodárskych poradcov. Je poverený aj úlohami, vyplývajúcimi z medzinárodnej spolupráce v oblasti získavania, spracovávania, uchovávania a rozširovania vedecko-technických informácií z oblasti pôdohospodárstva vo vzťahu k Organizácií Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO. Uvedené úlohy sa plnia prostredníctvom: Národného strediska AGRIS FAO a Agrokatalóg.
Táto oblasť našej činnosti je širokej verejnosti menej známa, a preto na tomto mieste uvediem niekoľko informácií. Globálna báza dát AGRIS, ktorej súčasťou je aj súbor záznamov za Slovensko, je voľne on-line prístupná na www.fao.org. Umožňuje prístup k rozsiahlej zbierke svetovej literatúry, ktorá zahŕňa všetky aspekty pôdohospodárskych vied, technológií a inovácií, vrátane sivej literatúry, ktorá nie je dostupná prostredníctvom bežných publikačných a distribučných postupov. Databáza AGRIS sa priebežne aktualizuje, a v súčasnosti obsahuje 7 682 000 bibliografických záznamov. Tieto záznamy sú zhromaždené z viac ako 150 prispievateľských stredísk AGRIS zo 65 krajín sveta, a sú využívané na podporu vedy a techniky najmä v rozvojových a v rozvíjajúcich sa krajinách. Slovenská republika je členom tejto významnej celosvetovej siete už od roku 1975. Výmena dokumentov je následne sprostredkovávaná prostredníctvom medzinárodnej siete poľnohospodárskych knižníc AGLINET, ktorej súčasťou je aj knižnica Agroinštitútu.
Aktivity Národného strediska AGRIS FAO a Depozitnej knižnice FAO spadajú do odborno-technických kapitol Programu FAO, ktoré sa Slovenská republika zaviazala podporovať a rozvíjať. Cieľovou skupinou, pre ktorú sú tieto výstupy a služby určené, sú členské krajiny FAO, ostatné knižnice, združené v medzinárodnej sieti poľnohospodárskych knižníc AGLINET, národná a medzinárodná pôdohospodárska komunita, vedeckovýskumná základňa rezortu, akademické inštitúcie, profesijné zväzy, poradcovia, a samozrejme, študenti.
Ďalšou špecifickou úlohou je spracovávanie, prevádzka a aktualizácia internetových stránok MP RV SR, stránok Značka kvalita, Politika kvality, Školské ovocie a aj aktualizácia a technologická údržba informačných nástrojov rezortu - Agrokatalóg (www.agrokatalog.sk), Agroportál (www.agroportál.sk), Agrofórum (www.agroforum.sk). Tieto služby poskytujeme aj pre PPA, SPPK a pre viaceré profesijné organizácie v rezorte pôdohospodárstva. V portfóliu zamestnancov máme totiž skúsený tím programátorov, webdizajnérov a grafikov.“
Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo sa dlhodobo borí s viacerými problémami v ekonomickom i v sociálnom rozvoji. Ekonómovia poukazujú na zmenšujúci sa rozmer slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva, na klesajúcu potravinovú bezpečnosť a na čoraz väčšiu závislosť našej krajiny od dovozu zahraničných potravín. Sociológovia zasa upozorňujú na hroziacu demografickú krízu - priemerný vek ľudí, pracujúcich v našom poľnohospodárstve, sa neustále zvyšuje, a v odvetví tiká časovaná nálož. Ako na tieto výzvy reaguje Agroinštitút?
„Agroinštitút ako vzdelávacie zariadenie MP RV SR sa vždy snažil flexibilne reagovať na potreby vzdelávania a odbornej prípravy pre široký okruh farmárov a obyvateľov vidieka. V súčasnosti už nemáme priamy dosah na metodické riadenie stredného odborného vzdelávania, a tak sa snažíme upriamiť našu pozornosť na mladých farmárov cez spoluprácu so Združením mladých farmárov na Slovensku – ASYF, a tiež na začínajúcich farmárov, pre ktorých pripravujeme vhodné vzdelávacie programy.
V tejto súvislosti je závažnou najmä otázka, na čom najviac zlyháva prílev mladých odborníkov do poľnohospodárstva a na vidiek.Všetci vieme, že práca v poľnohospodárstve nie je na osemhodinový úväzok. Farma má svoj vlastný životný rytmus a vyžaduje si celého človeka. Pri dnešných príjmoch, ktoré v prípade absolventov poľnohospodárstva určite neodzrkadľujú náročnosť ich štúdia, nie je pre mladých ľudí motivujúce stráviť celý deň na farme, a tak si hľadajú iné možnosti. Tento problém nie je typický len pre Slovensko, veď s odlivom mladých ľudí z poľnohospodárstva zápasia aj iné krajiny. Mladí ľudia už nechcú žiť ťažko a v neistote. Medzi ľudí treba hrdosť na to, čo si najviac cenili naši otcovia a starí otcovia, teda hrdosť k pôde. A hlavne treba vrátiť spoločenský status poľnohospodárom. Podnikateľom v tomto rezorte treba viac istoty, a celému vidieku treba pomôcť hľadať nové stimuly.
Keďže náš priamy vplyv na obsah vzdelávania na stredných školách je minulosťou, aspoň cez projekty sa snažíme pracovať s mladou generáciou. Napríklad prostredníctvom informačného centra Europe Direct pripravujeme rôzne aktivity s mladými ľuďmi v regióne, trebárs súťaž pre tretiakov stredných škôl o EÚ – Mladý Európan. Pre absolventov škôl v spolupráci s ÚPSVAR pripravujeme informačné kampane na uľahčenie vstupu mladých na trh práce. S Ústavom zemědělské ekomoniky a informací v Prahe spolupracujeme na vydávaní 78- ročného spoločného česko-slovenského časopisu, zameraného na podporu vzdelávania, poradenstva a na rozvoj vidieka.“
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
