Biofarma, s. r. o., Jablonov v okrese Levoča nás oslovila hlavne pre jej dynamicky rozvoj, ktorý tu cítiť na každom kroku. Je to možno i preto, lebo jej aktivity posúva dopredu konateľ a majiteľ v jednej osobe, ktorý má za sebou dlhoročné riadiace skúsenosti vrcholového manažéra z inej priemyselnej firmy, čo donedávna úspešne viedol.
JABLONOV. Inžinier Ján Mucha je síce strojár, ale dnes mu už nie je cudzia ani poľnohospodárska abeceda.
„Nebyť toho, že určité objektívne i osobné okolnosti ma donútili založiť túto firmu, nikdy by som do toho nešiel. Na Slovensku sa síce ľahko nepodniká asi v žiadnej oblasti, dnes však môžem potvrdiť, že jednoznačne najťažšie je to v poľnohospodárstve. Kto neverí, nech to skúsi... My sme to mali o to ťažšie, že sme po bývalom poľnohospodárskom družstve zdedili aj záväzky. Bol to poriadny balík - vyše 300-tisíc eur... Dostať takéto „veno“ na začiatku podnikania, to hovorí samé za seba,“ priznáva.
Biofarma, ktorej spolumajiteľom a konateľom je aj jeho dcéra Júlia Džuganová, hospodári v areáli bývalého PD Jablonov. To sa v posledných rokoch neustále topilo v problémoch. Straty sa pohybovali v miliónoch korún. V roku 2012 bol na PD vyhlásený konkurz, a v marci minulého roku PD oficiálne ukončilo svoju činnosť.
Široká výrobná paleta
Jeho „následníčka“ má dnes širokú paletu výrobných činností. Na začiatku spoločnosť gazdovala len na 200 hektároch. Po konkurze družstva získala pôdu od bývalých nájomníkov družstva. V súčasnosti obhospodaruje zhruba 750 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Z toho vyše polovicu tvorí orná pôda, a zvyšok sú trvalé trávne porasty a ostatná pôda. Na Biofarme pestujú pšenicu, jačmeň, kukuricu, a ako predplodiny ďatelinu a lucerku.
„Keďže v našich končinách šarapatí lesná zver, kukuricu sme chránili elektrickým oplotením. Po predminuloročných skúsenostiach sme radšej do toho investovali vyše 5 tisíc eur, aby sme predišli zničeniu úrody,“ dozvedáme sa od hostiteľa. „Ak však neúraduje zver, potom úraduje počasie,“ dodáva. „Taký ťažký rok ako tento sme ešte nemali, a to počnúc zberom sena až po žatvu. Samozrejme, nepriaznivo sa to prejavilo aj v kvalite obila. A o jeho cene ani nehovorím. Veď 105 až 115 eur za tonu obilia je katastrofálne málo. Paradoxne, od doby socializmu sa ceny obilia výrazne nezmenili, ale u iných výrobkov šli niekoľkonásobne hore. Rastlinnú výrobu však potrebujeme, aby sme boli sebestační v živočíšnej výrobe.“
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
