Plesne z poľa a huby typicky nerastú v anaeróbnom prostredí s nízkou hodnotou pH, ktoré je prítomné v dobre manažovaných silážach.
Tieto huby však môžu produkovať niektoré toxíny v aeróbnych podmienkach skladovania spôsobených vlhkosťou pri zbere, nedostatočným zhutnením alebo nesprávnymi technikami skrmovania.Plodiny ťažko postihnuté druhmi kvasiniek Candida and Hansula spôsobujú osobitné starosti, nakoľko títo konzumenti octanu môžu zvýšiť pH silážnej hmoty.Ak sa do siláží s vysokou hodnotou pH dostane nadbytočný kyslík, vzniknú podmienky napomáhajúce ďalšiemu rastu poľných húb v skladovom objekte. Druhy plesní izolované zo siláže a vlhkého kukuričného zrna zahŕňajú najmä Fusarium, Mucor a Penicillium s oveľa menšou incidenciou druhov Aspergillus a Monila. Skladové plesne ako Penicilium, Mucor a Monila bežne nenapádajú plodinu pred zberom, avšak ich pôdou prenášané spóry sú na kŕmnej plodine pri jej silážovaní. Mucor a Monila majú typicky bielu až sivastú farbu a neprodukujú žiadne známe mykotoxíny. Ich hlavným problémom je, že znižujú nutričnú kvalitu, životnosť a chutnosť siláže.
Bežné plesne nachádzajúce sa v silážach a vlhkom zrne kukurice
Zdroj: Zhrnutie analýzy vzoriek technickej služby spoločnosti Pioneer
Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že Penicilium (má typicky zelenomodrasté zafarbenie) a jeho toxíny (hlavne PR, ale aj patulín, citrinín, ochratoxín, kyselina mykofenolová a roquefortín C) spôsobujú v silážovaných krmovinách najväčšie problémy vzhľadom na jeho odolnosť voči nízkym hodnotám pH. Odborníci na výživu nemusia mať vedomosť o toxíne PR, nakoľko doteraz žiadne laboratórium nevyvinulo ekonomicky dostupnú analýzu na zistenie tohto toxínu. Jediným praktickým prístupom na zabránenie rastu skladových húb je implementácia správnych postupov silážovania na vytvorenie a udržanie anaeróbnych silážnych podmienok.
Mucor (biela/sivá jemná)
Penicillium (zelená/modrá)
Aspergillus (žltá/zelená
Odborníci na výživu začnú mať zvyčajne podozrenie na problémy s mykotoxínmi po tom, ako si spoja pozorovania skazenej silážnej hmoty, poruchy trávenia a príjmu potravy s oportúnnymi chorobami súvisiacimi s oslabeným imunitným systémom. Je dôležité nevylúčiť úplne problematiku toxínov ani pri normálne vyzerajúcej siláži, nakoľko toxíny sa môžu nachádzať v silážach bez viditeľnej skazy alebo rastu plesní. Naopak, plesnivá siláž nemusí obsahovať žiadne zistiteľné množstvá toxínov. Často je ťažké potvrdiť, že problémy s produkciou a zdravotné problémy spôsobujú práve mykotoxíny. Prvou prekážkou je získanie reprezentatívnej vzorky z kontaminovanej časti plodiny.
Jedným prístupom je porovnanie analýzy skazených/plesnivých vzoriek s normálne vyzerajúcou silážnou hmotou. Najlepším prístupom na odhad skutočného príjmu toxínov z pochybného krmiva alebo zrna je odobrať vzorku krmiva po zmiešaní v zmiešavacom zariadení na prípravu celkovej miešanej kŕmnej dávky. Získa sa tým homogénnejšia ako pri tradičných metódach odberu menších vzoriek z kompozitných náhodne odobraných vzoriek z prednej steny jamy/skladového objektu.
V priemyselnej živočíšnej výrobe môže dôjsť k závažnému podhodnoteniu miery, akou toxíny prispievajú k problémom s produkciou. Dôvodom je, že mykotoxíny dokážu často existovať v konjugovaných formách (najmä s cukrami), ktoré nie je možné zistiť laboratórnymi postupmi. Takéto nezistené toxíny môžu následne pôsobiť toxicky a imunosupresívne, keď dochádza k ich odpojeniu v tráviacom trakte. Skúšky ELISA (enzýmová imunostimulačná skúška) sú vypracované ako rýchle a lacné toxínové analýzy zrna, no majú sklon priniesť množstvo nesprávne pozitívnych výsledkov pri použití na vzorkách krmovín. Najlepšie je využiť laboratórium poskytujúce chromatografický prístup ako napríklad HPLC (vysokotlaková kvapalná chromatografi a), GC (plynová chromatografi a) alebo TLC (tenkovrstvová chromatografi a). Niektorí odborníci si najímajú mykologické laboratórium na izolovanie a identifi káciu silážnych húb. Ak sú izolované plesne druhy mykotoxínov, hodnovernou príčinou sa stávajú toxíny, bez ohľadu na to, či pri náhodnom odbere zbierok bola skutočne zistená prítomnosť toxínu. Po zistení prítomnosti toxínov alebo v prípade podozrenia na ich výskyt na základe identifi kácie huby sa musia odborníci na výživu rozhodnúť pre praktický postup na nápravu. Nanešťastie existuje len málo možností okrem oddelenia skazeného krmiva či stimulácie imunitného systému zvýšením energetickej výdatnosti, bielkovín, vitamínov (A, E, B) a minerálov (Se, Zn, Cu, Mn) v kŕmnej dávke. Je možné vyskúšať najúčinnejšie nápravné opatrenie, ktorým je zriedenie. Je to jednoduchšie v prípade fariem, ktoré majú viac skladovacích možností na izolovanie problémových siláží namiesto silážovania všetkého krmiva v jednom či dvoch veľkých zásobníkoch. Zriedenie môže mať z hľadiska mykotoxikózy niekoľko implikácií.
Existuje názor, že v súčasnosti neexistuje v krmivách viac toxínov ako v minulosti. Dnešné zvieratá môžu konzumovať oveľa viac sušiny, pričom máme oveľa lepšie možnosti detekcie. Zriedenie sa stáva dôležitým faktorom aj preto, že výrobcovia skrmujú stále viac a viac jedného druhu potravy, ktorá môže mať sklon k problémom s toxínmi. Bolo preukázané, že viazače mykotoxínov dokážu znižovať hladinu toxínov v kŕmnej hmote. Aj keď sú mnohé z týchto produktov všeobecne považované za bezpečné, americký úrad pre potraviny a lieky FDA nepovoľuje pridávanie týchto produktov do kŕmnej dávky špecificky na účely znižovania obsahu mykotoxínov. Táto oblasť má samozrejme nárok na vyššiu mieru verejného financovania výskumu spolu s príslušnými regulačnými normami.
PLESNE NA POLI
Spóry plesne sú prakticky všade na poli a ľahko prežijú zimu v pôde a na zvyškoch rastlín. Najbežnejšou metódou vstupu húb do kukurice je cez korene počas fázy rastu vzchádzajúcich
rastlín, cez blizny počas opelenia a cez poškodené miesta rastlín pri poškodení vplyvom prostredia alebo hmyzom. Bežné poľné plesne (hlavne druhy Aspergillus a Fusarium) dokážu produkovať rozpoznateľné toxíny vrátane afl atoxínu, vomitoxínu (DON), fumonizínu, zearalonónu a T-2. Podľa odhadov sa až 70 až 90 % nachádza na rastline ešte pred zberom a silážovaním. Prítomnosť viditeľných plesní na šúľku však dobre nekoreluje s mykotoxínovou kontamináciou. Je nutné poznamenať, že žiadna silážna kyselina ani očkovací produkt nedokáže rozložiť tieto vopred vytvorené toxíny vyprodukované na poli.
Nároky na rast plesní
|
Aspergillus |
Fusarium moniliforme |
Fusarium graminearum |
Teplota |
Optimálna > 33˚C |
Optimálna 27-29˚C |
Optimálna 20˚C |
Vlhkosť |
Stres zo sucha pri plnení zrna |
Skoré sucho, potom vlhko |
Mokro pri kvitnutí |
Hmyz ako prenášač |
Dôležitý |
Veľmi dôležitý |
Menej dôležitý |
Praktickými zásahmi na minimalizáciu výskytu toxínov produkovaných na poli sú:
1. Zredukujte populáciu plesní a miesta prístupu sejbou hybridov
s odolnosťou voči hmyzu, hnilobe stonky a plesniveniu
šúľkov.
2. Zber realizuje načas, pričom sa zamerajte najmä na správny
obsah vlhkosti.
3. Izolujte silážne plodiny od plodín vystavených vážnemu stavu
sucha alebo poškodeniu krúpami.
4. Zvážte použitie tradičných metód obrábania pôdy na redukciu
množstva plesňových spór vo zvyškoch plodiny.
Ing.Marek Jakubec, Pioneer Hi-Bred Slovensko